Nájdené právne články pre výraz: väzba

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 69

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

1040 dokumentov
1365 dokumentov
1912 dokumentov
189 dokumentov
14 dokumentov
38 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: prof. JUDr. Jozef Čentéš PhD.
Univerzita: Učená právnická spoločnosť
Kľúčové slová: väzbakonanie o väzbe pozbavenie osobnej slobody
Abstrakt: Pri zmienke o páchateľovi v putách si čitatelia spravidla predstavia zadržanú osobu, ktorá je predvádzaná pred sudcu, ktorý rozhoduje o jej väzbe.

Úryvok z textu:
Z pohľadu ústavy, do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Rovnováhu medzi verejným záujmom na dočasné pozbavenie osobnej slobody (väzba) obvineného a jeho právom na osobnú slobodu zabezpečuje Trestný poriadok. Pri rozhodovaní o väzbe je obligatórnou podmienkou začaté trestné stíhanie a dôvody vedúce k podozreniu, že predmetný skutok, ktorý má znaky trestného činu, spáchal obvinený. Súčasne musia existovať konkrétne skutočnosti tzv. útekove
Autor: JUDr. Lukáš Turay
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Autor sa v článku zameriava na aplikačné problémy väzby v podmienkach Slovenskej republiky. Rozoberá účel väzby a poukazuje na skutočnosť, že v niektorých prípadoch, môže väzba závažným spôsobom vplývať na majetkové práva obvineného.

Úryvok z textu:
  1 ÚVOD Obmedzenie osobnej slobody je jedným z najzávažnejších zásahov do základných ľudských práv a slobôd, ktoré sú deklarované aj v Ústave Slovenskej republiky. Napríklad čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky deklaruje: „Osobná sloboda sa zaručuje.“ Toto všeobecné ustanovenie následne precizuje v čl. 17 ods. 2 Ústavy: „Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon
Autor: Mgr. Igor Slovák
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok je zameraný na postavenie väzby, ako inštitútu zabezpečenia fyzických osôb na účely trestného konania, ktorý však nesie niektoré spoločné znaky s výkonom trestu odňatia slobody. Väzba, ktorej primárnym účelom nie je trestať, sa pri aplikácií ustanovení trestného zákona o započítaní do nepodmienečného trestu odňatia slobody, vo faktickej rovine dá považovať za súčasť tejto sankcie. Autor sa v predkladanom príspevku okrem komparácie uvedených inštitútov zameriava práve na penalizačnú funkciu väzby.

Úryvok z textu:
  1 ÚVOD Názov príspevku je formulovaný netradične, formou otázky – možno povedať rečníckej otázky. Už na prvý pohľad je pre každého, kto sa zaoberá trestným právom, táto otázka priam antonymická. V podmienkach Slovenskej republiky a azda všetkých demokratických a právnych štátov sveta, totiž väzba nie je a ani nemôže byť považovaná za sankciu. Vo verejnom a mediálnom priestore sme však, takmer na dennej báze, svedkami nespra
Autor: JUDr. Martin Ribár
Univerzita: Právne listy
Abstrakt: Článok poukazuje na katastrofálne reálne podmienky vo výkone kolúznej väzby ako aj na niektoré trendy v trestnom konaní, ktoré sú prítomné pri využívaní inštitútu kajúcnika

Úryvok z textu:
„Poh­ľad z oboch strán mre­ží na na­du­ží­va­nie ko­lúz­nej väz­by a in­šti­tú­tu ka­júc­ni­ka v tres­tných ko­na­niach“ Ten­to člá­nok je reak­ciou na člán­ky JUDr. Pet­ra Šam­ka K na­du­ží­va­niu tr­va­nia ko­lúz­nej väz­by v tres­tnom ko­na­ní (Práv­ne lis­ty 8.12.2020) a Kult ka­júc­ni­ka ako trend ro­ku 2020 ale­bo čo nás mô­že nau­čiť prí­pad pro­ku­rá­to­ra JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­ka (Práv­ne lis­ty 29.12.2020). V člán­ku čer­pám zo svo­jich dl­ho­do­bých osob­ných skú­se­nos­t
Autor: JUDr. Peter Šamko
Univerzita: Právne listy
Kľúčové slová: dôvody väzbykolúzna väzbatrvanie kolúznej väzby
Abstrakt: Článok predstavuje legislatívny podnet na zavedenie maximálnej lehoty trvania kolúznej väzby v trestnom konaní a to podľa vzoru českej právnej úpravy.

Úryvok z textu:
Je nes­po­chyb­ni­teľ­né, že ko­lúz­ny dô­vod väz­by pod­ľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por. je kla­sic­kým, štan­dar­dným dô­vo­dom väz­by a v po­čia­toč­ných štá­diách tres­tné­ho stí­ha­nia (pri vza­tí ob­vi­ne­né­ho do väz­by) je čas­to opod­stat­ne­ný. Prob­le­ma­tic­kým sa však ten­to vä­zob­ný dô­vod stá­va v ďal­ších štá­diách príp­rav­né­ho ko­na­nia, keď väz­ba ob­vi­ne­né­ho z toh­to dô­vo­du tr­vá po­mer­ne dl­hé ča­so­vé ob­do­bie (ne­zriad­ka v slo­ven­ských práv­nych po­me­ro
Autor:
Univerzita: Najprávo
Abstrakt: Slovenská advokátska komora (SAK) sa dlhodobo zaoberá podnetmi z praxe týkajúcimi sa podmienok výkonu väzby v konkrétnych prípadoch a upozorňuje na nadúžívanie tohto inštitútu. Väzba, ako najzávažnejší zásah so práva na osobnú slobodu, by mala byť riadne odôvodnená a trvať len nevyhnutný čas. SAK preto vyzýva na otvorenie odbornej diskusie k téme podmienok väzby.

Úryvok z textu:
Slovenská advokátska komora (SAK) sa dlhodobo zaoberá podnetmi z praxe týkajúcimi sa podmienok výkonu väzby v konkrétnych prípadoch a upozorňuje na nadúžívanie tohto inštitútu. Väzba, ako najzávažnejší zásah so práva na osobnú slobodu, by mala byť riadne odôvodnená a trvať len nevyhnutný čas. SAK preto vyzýva na otvorenie odbornej diskusie k téme podmienok väzby. Viliam Karas: „Máme záujem na tom, aby sa vyváženým a korektným spôsobom stanovili legislatívne podmienky prípustnosti a výkon
Autor: JUDr. Martin Štrkolec PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Väzba pre trestné činy terorizmu je novým inštitútom slovenského právneho poriadku, ktorý bol do zákonnej dikcie Trestného poriadku zakotvený zákonom č. 444/2015 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2016. Ako každý zabezpečovací inštitút, ktorý výraznou mierou zasahuje do základných práv a slobôd jednotlivcov, aj väzba pre trestné činy terorizmu musí spĺňať požiadavky kladené tak na legislatívnu, ako aj na aplikačnú stránku zákonnosti (ústavnosti). Autor sa v príspevku zaoberá tak legislatívnou, ako aj aplikačnou stránkou ústavnosti predmetného inštitútu, pričom túto rozoberá nie len z hľadiska hodnotový ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
ÚVOD Trestná politika štátu predstavuje súčasť politického diania v spoločnosti, pričom jej obsahom je jednak tvorba trestnoprávnych noriem, avšak taktiež ich následná aplikácia orgánmi verejnej moci. Možno však súhlasiť s názorom J. Ivora, podľa ktorého bez zapojenia odborníkov z právnej praxe nemožno správne definovať, vytvárať a následne aplikovať príslušné trestnoprávne ustanovenia.382 Domnievame sa, že okrem odbornej, ba až vedeckej intervencie možno s efektivitou trestnej
Autor: Mgr. Lucia Leflerová
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Článok sa zaoberá charakteristikou väzby v prípravnom konaní, ako zabezpečovacieho inštitútu Trestného práva, ktorý predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody obvinenéh o. Nariadenie väzby tak so sebou prináša mnoho negatívnych dôsledkov, ktoré z kriminologického pohľadu môžu mať vplyv na podnietenie trestnej činnosti u obvineného. Súd tak musí v každom prípade rozhodovania o väzbe, po zistení splnenia podmienok na nariadenie väzby, zhodnotiť, či nemožno väzbu nahradiť písomným sľubom obvineného, zárukou záujmového združenia alebo dôveryhodnej osoby, dohľadom probačného a mediačného úr ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) v §71 ustanovuje: „Obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že...“ Z uvedeného vyplýva, že väzba patrí me
Autor: JUDr. Michaela Buceková
Univerzita: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Cieľ štúdie je zameraný na právnu úpravu väzby v Rakúsku so súčasným porovnaním s našou právnou úpravou. Práca je rozdelená do šiestich častí. Úvod štúdie je venovaný všeobecným informáciám o subjektoch vyšetrovania a pozbavení slobody v zmysle rakúskeho Spolkového ústavného zákona. Druhá časť je venovaná dôvodom väzby. Tretia časť poukazuje na spôsoby nahradenia väzby. V štvrtej časti sú uvedené náležitosti rozhodnutí o väzbe a v piatej časti lehoty väzby. Záver štúdie je venovaný stručnému zhrnutiu rozdielov oboch právnych úprav.

Úryvok z textu:
I. ÚVOD Cieľom štúdie je poukázať na právnu úpravu väzby v rakúskom trestnom procese, ako aj porovnanie s našou právnou úpravou väzby, vrátane dôvodov väzby, nahradenia väzby, lehôt väzby aj náležitostí rozhodnutí o väzbe. V zmysle rakúskeho trestného poriadku ak polícia zadržala obvineného z vlastnej iniciatívy, je povinná ho bezodkladne vypočuť k veci, k podozreniu z činu a k dôvodom väzby. Je tiež povinná ho prepustiť, ak sa zistí, že neexistuje žiadny dôvod pre jeho ďalšie zadržiavani
Autor: doc. JUDr. Sergej Romža PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Princíp ultima ratio v koncentrovanej forme vyjadruje subsidiaritu trestnoprávnej represie, ktorá je realizovaná tak prostredníctvom inštitútov trestného práva hmotného, ale rovnako tak prostredníctvom inštitútov trestného práva procesného a v rámci neho predovšetkým prostredníctvom zaisťovacích inštitútov. Práve pri realizácii zaisťovacích inštitútov, osobitne pri realizácii väzby, ktorá je svojou povahou výnimočným opatrením, vo vzťahu k iným do úvahy prichádzajúcim zaisťovacím inštitútom je namieste uvažovať o limitácii uplatňovania princípu ultima ratio, pri rozhodovaní o prostriedkoch n ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
I. Úvodom k samotnej podstate inštitútu väzby Väzbu možno vo všeobecnosti charakterizovať ako prostriedok procesného zaistenia, ktorým sa obvinený, na základe rozhodnutia súdu, pozbavuje osobnej slobody, z dôvodov a na dobu stanovenú zákonodarcom, s cieľom zaistenia jeho osoby na účely trestného konania. Rozhodnutie o vzatí do väzby je veľmi závažným zásahom do osobnej slobody občanov, a preto je prípustné len voči osobe, ktorej bolo procesne predpísaným spôsobom vznesené obvinenie.
MENU