Nájdené právne články pre výraz: ústavná sťažnosť

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 134

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

1157 dokumentov
15396 dokumentov
12971 dokumentov
18 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Juraj Vačok PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Kľúčové slová: kontrola správnych rozhodnutíústavná sťažnosť
Abstrakt: Autor sa vo svojom príspevku venuje kontrolnej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Osobitne sa venuje počtu podaní, počtu rozhodnutí a dĺžke konaní. Používa pritom metódu štatistického zisťovania. S ohľadom na predmet výskumu sa venuje najmä konaniam vedeným podľa článku 127 právneho predpisu číslo 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších zmien. Osobitne sa zameriava na konania, ktoré sa týkajú práva na súdnu a inú právnu ochranu. Na základe štatistických ukazovateľov aut ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  1 ÚVOD Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len Ústavný súd) má podľa môjho názoru významné kompetencie na úseku kontroly aj v oblasti verejnej správy. Domnievam sa, že je tomu tak najmä z dôvodu existencie inštitútu ústavnej sťažnosti podľa článku 127 právneho predpisu číslo 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších zmien (ďalej len Ústava). Vo svojom príspevku som sa zameral na rozsah kontro
Autor: doc. JUDr. Ladislav Orosz CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Autor analyzuje vývoj právnej úpravy ústavnej sťažnosti v Slovenskej republike a jej praktické dopady na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa v ostatnom období prejavujú v mimoriadne vysokom narastajúcom počet doručovaných sťažností, ktorý spôsobuje neprimeranú zaťaženosť ústavného súdu a stavia ho do pozície manufaktúry na ústavné sťažnosti. V ďalšej časti príspevku autor analyzuje príčiny a dôsledky tohto stavu a pokúša sa o hľadanie východísk.

Úryvok z textu:
  1.   Inštitút ústavnej sťažnosti v ústavnom systéme Slovenskej republiky (náčrt ústavnej histórie a aktuálny stav) V tejto ctenej spoločnosti nie je potrebné osobitne zdôrazňovať, že inštitút ústavnej sťažnosti tvorí štandardnú súčasť právomocí ústavných súdov v zásade len v stredoeurópskom priestore, pričom spôsob jeho ústavného zakotvenia a z neho vyplývajúci rozsah jeho reálneho praktického uplatnenia ani v štátoch strednej Európy zďaleka nie je rovnaký. V Slovenske
Autor: JUDr. Ľudmila Gajdošíková CSc.
Zdroj: Ústavný súd Slovenskej republiky
Abstrakt: Predmetom tohto príspevku sú skúsenosti z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a to z rozhodovania o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb, ktoré namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánov verejnej moci. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodovania je predovšetkým preskúmavanie rozhodnutí všeobecných súdov vydaných v správnom súdnictve. Osobitnú skupinu tvorí preskúmavanie rozhodnutí ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  1 ÚVOD Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozh
Autor: Mgr. Zuzana Zelenajová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Cieľom príspevku je posúdiť dve významné rozhodnutia senátov ústavného súdu, ktoré konštatujú, že došlo k porušeniu základných práv kandidátov na ústavných činiteľov (na post generálne prokurátora a sudcu ústavného súdu) tým, že ich prezident pri interpretácii a aplikácii jeho diskrécie v súvislosti s viazanými kreačnými právomocami nevymenoval. Prvé z nich získalo cenu týždenníka Trend Judikát roka 2014 za rozhodnutie súdov, ktoré významne ovplyvňujú právo aj celú spoločnosť. Obe rozhodnutia však boli predmetom rozsiahlej kritiky. Obe rozhodnutia sú veľmi významné nielen pre nevymenovaných ka ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Tento článok sa zaoberá analýzou dvoch rozhodnutí individuálnej kontroly ústavnosti, konkrétne judikátu I. ÚS 397/2014 a III. ÚS 571/2014. V jednom aj druhom prípade ide o konania na základe ústavných sťažností, ktoré sa týkali základného práva na prístup k voleným a iným funkciám za rovnakých podmienok (čl. 30 ods. 4 ústavy) a v obidvoch rozhodnutiach bolo konštatované, že došlo k porušeniu základných práv kandidátov. Navyše sú tieto judikáty veľmi významné nielen pre nevymenova
Autor: Zuzana Kovaľová
Zdroj: Ulpianus
Abstrakt: Podmienky prijateľnosti sťažností podaných na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) upravuje článok 35 Európskeho dohovoru o ľudských právach (Dohovor). V praxi však drvivá väčšina sťažností podmienky prijateľnosti nespĺňa. Napríklad, v roku 2014 sa len 3 % rozhodnutých prípadov skončili rozsudkom v merite veci (zvyšné sťažnosti boli vyhlásené za neprijateľné alebo boli vyčiarknuté zo zoznamu sťažností napríklad z dôvodu, že sťažovateľ netrval na pokračovaní v konaní alebo uzatvoril zmier s vládou). Minulý rok ESĽP rozhodol o 368 sťažnostiach podaných proti Slovenskej republike, ale rozsudok v ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Podmienky prijateľnosti sťažností podaných na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) upravuje článok 35 Európskeho dohovoru o ľudských právach (Dohovor). V praxi však drvivá väčšina sťažností podmienky prijateľnosti nespĺňa. Napríklad, v roku 2014 sa len 3 % rozhodnutých prípadov skončili rozsudkom v merite veci (zvyšné sťažnosti boli vyhlásené za neprijateľné alebo boli vyčiarknuté zo zoznamu sťažností napríklad z dôvodu, že sťažovateľ netrval na pokračovaní v konaní alebo uzatvoril zmier s vl
Autor: JUDr. Radoslav Benko PhD., LL.M.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Regionálne systémy ochrany základných práv možno skúmať a vzájomne porovnávať s ohľadom na rôzne skutočnosti, napr. s ohľadom na rozsah regionálneho katalógu základných práv (ktorým základným právam sa v danom regióne poskytuje ochrana, resp. akým ich kategóriám), z pohľadu obsahu a rozsahu ochrany práv uznaných príslušným regionálnym katalógom základných práv (ako je príslušné právo, ktoré požíva ochranu definované a či predmetné základné právo, ktoré požíva ochranu, možno obmedziť a ak áno v akom rozsahu, resp. za splnenia akých podmienok), z hľadiska mechanizmu uplatňovanom pri zabezpečovan ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
11.1     Úvod Regionálne systémy ochrany základných práv možno skúmať a vzájomne porovnávať s ohľadom na rôzne skutočnosti, napr. s ohľadom na rozsah regionálneho katalógu základných práv (ktorým základným právam sa v danom regióne poskytuje ochrana, resp. akým ich kategóriám), z pohľadu obsahu a rozsahu ochrany práv uznaných príslušným regionálnym katalógom základných práv (ako je príslušné právo, ktoré požíva ochranu definované a či predmetné základné právo, kt
Autor: JUDr. Marica Pirošíková
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Príspevok autorky sa venuje novoprijatým ústavným zmenám umožňujúcim jednotlivcom v budúcnosti vyvolať konanie o súlade právnych predpisov. Analyzuje zároveň judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý za súčasného právneho stavu s poukazom na aktuálnu judikatúru ústavného súdu dospel k záveru, že jednotlivci v tomto ohľade nemajú účinný vnútroštátny prostriedok nápravy a majú preto priamy prístup k tomuto medzinárodnému súdnemu orgánu.

Úryvok z textu:
  Úvod Ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa s účinnosťou od 1. januára 2025 zaviedla v súlade s programovým vyhlásením vlády do ústavnej úpravy tzv. individuálna kontrola ústavnosti. Táto umožňuje sťažovateľovi v konaní podľa článku 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) podať spolu s ústavnou sťažnosťou návrh, aby senát ústavného súdu podal návrh na začatie konania o
Autor: prof. dr. hab. Viktoriya Serzhanova
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Zhrnutie uvedených v tomto príspevku uvažovaní nám prináša niekoľko reflexií o úlohe, ktorú inštitút ústavnej sťažnosti plní v platnom právnom poriadku, a jej účinnosti v oblasti ochrany práv a slobôd zaručených v Ústave PR. Žiadne pochybnosti nepovzbudzuje fakt, že ústavná sťažnosť je stále zvláštny právny nástroj používaný na ochranu garantovaných Ústavou ľudských práv, slobôd a povinností. Okrem toho podporuje aj odstraňovanie neústavných normatívnych právnych aktov, ktoré sú základom pre rozhodovanie o ústavných právach, slobodách a povinnostiach v rámci platnej legislatívy. Na druhej stra ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  Úvod Problematika ochrany ľudských práv je veľmi dôležitá plocha fungovania dnešného demokratického právneho štátu, lebo garantovanie jedincovi práv a slobôd je jedným z najdôležitejších cieľov, ktorý sa snažia dosiahnuť súčasné štáty[1]. Do mechanizmov, ktoré by v praxi mali zabezpečiť účinnosť realizácie tohto cieľa, patria okrem iného záruky vyplývajúce z ústavy, vrátane garantovania základných ľudských a občianskych práv a slobôd. Otázka ústavných garancií je veľmi dôležitá
Autor: JUDr. Marica Pirošíková
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Autorka v článku hodnotí tretie funkčné obdobie Ústavného súdu Slovenskej republiky z pohľadu rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý niektoré jeho prístupy označil za nesúladné s judikatúrou ESĽP. Upozorňuje na to, že ESĽP vytkol Ústavnému súdu Slovenskej republiky priznávanie nedostatočného finančného zadosťučinenia, neposúdenie celkovej dĺžky konania prebiehajúceho na viacerých stupňoch, podmieňovanie prijatia ústavnej sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní predchádzajúcou sťažnosťou predsedovi súdu, podmieňovanie prijatia ústavnej sťažnosti na prieťahy v správnom konan ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  Tretie funkčné obdobie charakterizuje z môjho pohľadu ako zástupkyne SR pred ESĽP intenzívna a konštruktívna spolupráca s pani predsedníčkou Ústavného súdu SR (ďalej len „ústavný súd“), za ktorú by som sa rada opätovne poďakovala, a to tak pokiaľ ide o prípravu podkladov zasielaných našej kancelárii v súvislosti prípravou stanovísk adresovaných Európskemu súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v Štrasburgu, ako aj pokiaľ ide o prijímanie opatrení, ktoré vyžaduje Výbor ministrov Rady E
Autor: Doc. JUDr. Marta Tóthová PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Článok sa krátko zaoberá históriou ústavného súdnictva štátov Vyšehradskej štvorky. Poukazuje na odlišné tradície a východiská jednotlivých štátov pri kreovaní svojich ústavných systémov po páde tzv. sovietskeho bloku. V ďalšej časti analyzuje a porovnáva najvýznamnejšie rozhodovacie právomoci ústavných súdov - kontrolu ústavnosti a ústavné sťažnosti. V závere sa venuje aj krátkej komparácii niektorých ďalších vybraných rozhodovacích právomocí.

Úryvok z textu:
  Úvod Vyšehradské stretnutie predstaviteľov vtedajšieho Československa, Maďarska a Poľska 15. februára 1991 vyústilo do vytvorenie skupiny troch, od roku 1993 štyroch spolupracujúcich stredoeurópskych štátov. Deklarácia, ktorá bola vo Vyšehrade podpísaná vymedzila ťažiskové ciele tejto skupiny, medzi ktorými boli aj vybudovanie moderného právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd. Obsahovala aj dohodu o vzájomnej koordinácii jednotlivých krokov pri napĺňaní spolo
MENU