Nájdené právne články pre výraz: Rozsudky súdov

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 123

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

27031 dokumentov
5442 dokumentov
129852 dokumentov
1454 dokumentov
172 dokumentov
14 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: prof. JUDr. Katarína Tóthová DrSc.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok sa venuje právoplatnosti rozhodnutia ako vlastnosti rozhodnutia a jej uplatňovaniu a vyznačovaniu v právnej praxi.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Problematika právoplatnosti rozhodnutia je „evergrínom“ všetkých druhov procesov, ktoré pozná slovenské právo. Individuálny právny akt je nemysliteľný a pre prax neuplatniteľný bez prejavu jeho právoplatnosti. Aby právo plnilo svoju regulačnú funkciu v spoločnosti, právne normy ako pravidlá správania sa, za ktorými stojí donucovacia moc štátu, sa musia buď priamo realizovať alebo za pomoci štátnej (verejne) moci, resp. prostredníctvom jej aktivity aplikovať na konkrétne prí
Autor: prof. JUDr. Soňa Košičiarová PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Referát sa zaoberá otázkou princípov uplatňujúcich sa vo vzťahu k občianskym združeniam, ktoré majú ústavnoprávny aj medzinárodnoprávny základ. Pozornosť venuje princípu všeobecnosti, princípu dobrovoľnosti a princípu existencie dovoleného súkromnoprávneho cieľa združení.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Združovacie právo tvoria základné práva, ktorých obsah, podmienky výkonu ako aj dôvody obmedzenia vyplývajú priamo zo znenia Ústavy Slovenskej republiky.[2] Ústava Slovenskej republiky vyhlasuje a garantuje: – právo slobodne sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach (čl. 29 ods. 1), – právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich (čl. 29 ods. 2), – právo zakladať a združovať sa v cirkvách a náboženských spoločnostiach (č
Autor: Mgr. Juraj Gedra
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Problematika odôvodnení rozsudkov začína byť v dnešnej dobe pomerne pertraktovanou témou v odborných ako ja vo verejných kruhoch vzhľadom na to, že kvalita súdnych rozhodnutí v SR neraz vyvoláva nie len u sporových strán množstvo otázok a zamyslení. Samozrejme bezprostredne kvalita odôvodnení rozsudkov súdov súvisí aj s rýchlosťou vymožiteľnosti práva na Slovensku, čo začína byť veľkou tému už aj na politickej úrovni. Aj práve z týchto dôvodov sa budem venovať vo svojom článku kde a ako hľadať cestu k skvalitneniu vyhotovovania odôvodnenia.

Úryvok z textu:
Rozhodnutie súdu odráža svojím obsahom stupeň jeho vecnej správnosti, úroveň a kultúrnosť občianskeho súdneho konania v konkrétnej veci, ako aj kvalitu práce sudcu a súdnej kancelárie. Hovoríme o dôležitej verejnej listine, ktorá je mnohokrát podkladom pre exekúciu, či výkon rozhodnutia, ale tiež návodom na konanie občanov, či precedensom pre ďalšie obdobné prípady. Sprístupnenie súdnych rozhodnutí na internete je s odstupom času určite hodnotené pozitívne, avšak donútilo nás to zamyslieť sa
Autor: Mgr. Adam Aštary
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Predmetom príspevku je procesnoprávna úprava postupu súdu v prípade späťvzatia žaloby, ku ktorému dôjde po tom, ako už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Príspevok sa zameriava predovšetkým na aplikačné problémy spojené s ustanovením § 208 Občianskeho súdneho poriadku v účinnom znení. Ak žalovaný v konaní o žalobe na plnenie po rozhodnutí súdu prvého stupňa splní žalovanú pohľadávku a túto skutočnosť uplatní pred odvolacím súdom, pričom zároveň nebude súhlasiť s následným späťvzatím žaloby, dosiahne tak zamietnutie žaloby a vyhne sa povinnosti na ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Všeobecne sa uznáva, že základným účelom civilného procesu je ochrana ohrozených či porušených práv zo súkromnoprávnych a niektorých iných právnych vzťahov. Civilné súdne konanie je prostriedkom realizácie práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prístup k súdu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ochranná funkcia civilného procesného práva je viacnásobne deklarovaná v základných ustanoveniach zákona č. 99/1963
Autor: JUDr. Norbert Adamov PhD.
Zdroj: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: Výklad ustanovenia § 630 OZ, ktorý upravuje vrátenie daru sa ukazuje byť problematický, zvlášť, ak ide o vrátenie nehnuteľnosti. Na jednej strane sú teoretici, ktorí za kľúčový považujú prejav vôle darcu (za predpokladu, že sú splnené zákonom stanovené podmienky). Na druhej strane existuje aj iný výklad, skeptický voči jednostrannému prejavu vôle darcu a v zásade vychádza z toho, že pri vrátení nehnuteľnosti darcovi je vždy potrebná dohoda, buď medzi darcom a obdarovaným, alebo na základe „zmluvy", ktorú uzavrie s darcom súd, čiže prejav vôle obdarovaného tu bude nahradený rozhodnutím súdu. Od ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Postup darcu v prípade domáhania sa vrátenia daru upravuje § 630 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ") a nie je odstúpením od zmluvy, pretože podľa § 48 ods. 2 OZ sa odstúpením zmluva od začiatku zrušuje (výnimku môže ustanoviť zákon alebo dohoda účastníkov). K zániku darovacieho vzťahu však dochádza až v momente, keď jednostranný právny úkon príde do sféry obdarovaného, čiže darovacia zmluva sa nezrušuje od začiatku. Predmetnou témou sa už zaoberala Ficová,[1] ktorá dospela aj k nasledu
Autor: JUDr. Marica Pirošíková
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Autorka v príspevku analyzuje vybrané rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu vyhlásené proti Slovenskej republike. Osobitne analyzuje sťažnosti týkajúce sa práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Autorka vo svojom príspevku identifikuje problémy rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Úryvok z textu:
  Na úvod by som sa chcela poďakovať pani predsedníčke ústavného súdu nielen za pozvanie na dnešné významné podujatie, ale zároveň za doterajšiu veľmi konštruktívnu a systematickú spoluprácu s kanceláriou zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej len „Súd“), ktorá spočíva nielen v promptnom zasielaní podkladov pre prípravu obhajoby pred týmto medzinárodným súdnym orgánom, ale aj pri prijímaní opatrení pri výkone rozsudkov vyhlásených Súdom proti Slovenskej
Autor: Lenka Mančáková
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Podstata právnej záväznosti rozhodnutí súdnych orgánov (medzinárodných či vnútroštátnych) vyplýva predovšetkým z princípov pacta sunt servanda a res iudicata. Štáty zúčastnené na zakladajúcich listinách medzinárodných organizácií sa zvyčajne svojím podpisom vopred zaväzujú rešpektovať rozhodnutia medzinárodných orgánov. Princíp zmluvy strán sa musia zachovávať je nevyhnutnou súčasťou princípu bona fides (v dobrej viere). Res iudicata zabezpečuje, že raz rozsúdená vec je rozsúdená definitívne a nemožno teda zmeniť stanovisko voči nej. Pojem „vynútiteľnosť" sa vzťahuje na oprávnené použitie donú ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod Podstata právnej záväznosti rozhodnutí súdnych orgánov (medzinárodných či vnútroštátnych) vyplýva predovšetkým z princípov pacta sunt servanda a res iudicata. Štáty zúčastnené na zakladajúcich listinách medzinárodných organizácií sa zvyčajne svojím podpisom vopred zaväzujú rešpektovať rozhodnutia medzinárodných orgánov. Princíp zmluvy strán sa musia zachovávať je nevyhnutnou súčasťou princípu bona fides (v dobrej viere). Res iudicata zabezpečuje, že raz rozsúdená vec je rozsúdená def
Autor: Doc. JUDr. PhDr. Lucia Mokrá PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta sociálnych a ekonomických vied
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Predložený príspevok sa zameriava na analýzu vzťahu národného súdu a nadnárodných súdov pri zabezpečovaní práva na spravodlivý súdny proces. V rámci analýzy sa partikulárne sústreďuje príspevok na vzťah rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva – a to najmä s poukázaním na spoločné prvky v rozhodovaní, v nadväznosti na medzinárodno-právny záväzok v oblasti ľudských práv (čl. 7, ods. 4 a 5 Ústavy SR), ako aj na existujúce rozdiely v aplikačnej praxi.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Právo na spravodlivé súdne konanie je jedným zo základných práv, ktoré upravuje Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd prijatých v rámci Rady Európy (ďalej len „Dohovor“). Zároveň je to jedno z práv, ktoré sú najviac namietané v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“ alebo „Súd“) proti Slovenskej republike, a to najmä v časti práva na konanie bez zbytočných prieťahov. Osobitnú agendu v rámci práva na spravodlivé súdne konanie tvorí otázka prí
Autor: Mgr. Laura Rózenfeldová
Zdroj: Ulpianus
Abstrakt: Príspevok sa venuje opisu rozsudku ako jedného z druhov súdnych rozhodnutí, a to tak, ako je vymedzený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ako aj porovnaniu s právnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).

Úryvok z textu:
Zásadným meritórnym rozhodnutím a v sporovom konaní bezvýnimočnou formou rozhodnutia vo veci samej je rozsudok. Obdobná právna úprava je aj v mimosporovom konaní, v ktorom platí, že rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej a uznesením v prípadoch ustanovených CMP. CSP rozlišuje tri druhy rozsudkov, a to: konečný rozsudok, ktorým sa rozhoduje o celej prejednávanej veci, čiastočný rozsudok, ktorým sa rozhoduje najskôr len o časti prejednávanej veci, medzitýmny rozsudok, ktorým sa roz
Autor: JUDr. Marica Pirošíková
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Autorka sa v príspevku venuje rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky z hľadiska pohľadu medzinárodnej kontroly vykonávanej Radou Európy, predovšetkým Európskym súdom pre ľudské práva a Výborom ministrov, ktorý následne dohliada na výkon rozsudkov proti členským štátom. Cieľom príspevku je oboznámiť recipientov so základnými princípmi, ktoré sa v rozhodnutiach proti Slovenskej republike vyskytli, predovšetkým pokiaľ ide o sťažnosti na neprimeranú dĺžku konania, slobodu prejavu, či prípustnosť mimoriadneho dovolania.

Úryvok z textu:
  Rozhodovacia činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podlieha medzinárodnej kontrole, ktorú poskytuje Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „Súd“) rozhodujúci na základe individuálnych sťažností podaných proti Slovenskej republike. Pokiaľ identifikuje v praxi ústavného súdu nedostatky, je v rámci výkonu rozsudkov Súdu potrebné preukázať, že v ďalších podobných prípadoch zosúladil svoju judikatúru s právnymi závermi Súdu. Výbor ministrov Rady Európy, ktor
MENU