Nájdené právne články pre výraz: abolícia

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 14

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

1 dokument
9 dokumentov
1 dokument
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Miroslav Šimala
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá viacerými najmä právno-teoretickými otázkami právneho inštitútu amnestie a milosti. Základnou otázkou je definovanie pojmu amnestia a milosť. V príspevku je prezentovaná nami vytvorená všeobecná definícia amnestie a milosti a pojmu amnestia a milosť v slovenskom právnom poriadku. Pri definovaní amnestie a milosti sa osobitne venujeme rozdielom medzi amnestiou a milosťou. Tieto rozdiely sme zadelili do dvoch kategórii: právno-teoretické vyplývajúce zo samotnej definície amnestie a milosti a právno-procesné, ktoré pramenia z odlišností konania o udelení amnestie a konania o ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Pojem amnestia alebo milosť je definovaný v právnej teórii rôzne. Mnohokrát sa definícia amnestie a milosti prelína s charakterizovaním aplikačných aktov právneho inštitútu amnestie a milosti t.j. rozhodnutí o amnestii a rozhodnutí o udelení milosti. Pri definovaní amnestie a milosti treba zohľadniť najmä niekoľko tisícročí trvajúci historický vývoj tohto právneho inštitútu a zaradenie amnestie a milosti do viacerých právnych odvetví najmä ústavného práva a trestného práva. Amnestia je te
Autor: doc. JUDr. Matej Horvat PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok pomenúva základné dôvody zániku trestnosti správneho deliktu právnickej osoby. Analyzuje ústavnoprávne aspekty vybraných dôvodov zániku trestnosti správneho deliktu právnickej osoby, a to konkrétne zmeny zákona a amnestie.

Úryvok z textu:
1 ZÁNIK TRESTNOSTI AKO TEORETICKÝ POJEM Prvotným znakom každého správneho deliktu je, že ide o čin, ktorý je protiprávny. Ak by čin, ktorý sa prejavil vo vonkajšom svete, nebol protiprávny, potom by sme nemohli hovoriť o správnom delikte, pretože by nebol naplnený jeho základný pojmový znak; išlo by o čin, ktorý je pozitívnym právom povolený. Tento záver odôvodňuje aj znenie čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého každý môže konať to, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť,
Autor: Mgr. Peter Nágl
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Tento príspevok opisuje a analyzuje „korene“ právneho inštitútu amnestie. Nachádza ich vo všeobecnom pojme Milosť, ktorý je v prvej časti príspevku definovanýako pojem teologický a filozofický. V ďalšej časti príspevku je charakterizovaný vzťah Milosti ako všeobecného pojmu a práva. Záverom sú definované právne inštitúty amnestie a milosti ako jeden zo spôsobov apolikácie Milosti.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD DO PROBLEMATIKY Inštitút amnestie predstavuje jeden zo spôsobov, ktorým môže dôjsť k udeleniu Milosti. Z tohto dôvodu je preto je nutné pred tým, ako sa pristúpi k definícii samotnej amnestie ako právneho inštitútu upraveného v právnych poriadkoch jednotlivých štátov najprv definovať Milosť ako pojem všeobecnejší, ktorý v sebe zahŕňa aj tento inštitút. Milosť je významovo široký pojem s ktorým operuje ako teológia, tak aj filozofia. Elektronický slovník slovenského jazyka defin
Autor: JUDr. Andrej Beleš PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Kľúčové slová: spáchanie trestného činuomilostenieamnestiaudelenie milosti
Abstrakt: Pri realizácii funkcií trestného práva štát niekedy zvykne z najrôznejších dôvodov prejavovať určitú zmierlivosť voči páchateľom trestných činov. Za určitých okolností môže trestnosť ich skutku odpadnúť, prípadne sa uložený trest nemusí vykonať. Inak tomu nebolo ani v rímskom práve. Medzi spôsoby zániku trestnosti a zániku trestov patril výkon rozsudku, omilostenie, abolícia, premlčanie trestného stíhania, smrť páchateľa a ďalšie faktické dôvody. Vzhľadom na rozsiahlosť tohto výskumu sa predložený príspevok bude špecializovať výlučne na otázku udeľovania milosti a amnestie v Rímskej ríši. Pokú ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Spáchanie trestného činu by malo pre štát predstavovať podnet k vyvolaniu mechanizmu, ktorý bude viesť – neodvratne a čo možno najskôr - k uloženiu sankcie pre páchateľa a zabezpečeniu jej vykonania zo strany štátu.[1] V určitých situáciách však mohli nad touto snahou prevážiť iné záujmy, ktoré bývali realizované prostredníctvom inštitútov milosti a amnestie (či všeobecnejšie omilostenia). Ešte v 19. storočí sú tieto situácie charakterizované trojako:[2] 1. Omilostenie ako ná
Autor: doc. JUDr. Marek Domin PhD.
Zdroj: Projustice
Abstrakt: Právo prezidenta rozhodovať o amnestii alebo milosti a povinnosť kontrasignácie predsedom vlády alebo ním povereného ministra. Rozlíšenie milosti a amnestie a formy v ktorých môžu byť vydané.

Úryvok z textu:
Úvod Dňa 1. januára 2013 sme si pripomenuli 20. výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky. V súvislosti s týmto výročím bolo koncom uplynulého roka čoraz viac badať rôzne úvahy o prípadnom úmysle hlavy štátu udeliť amnestiu. Tieto predpovede sa nakoniec naplnili a prezident Slovenskej republiky (ďalej aj len prezident) „pri príležitosti 20. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky“(1), ako sám vo svojom rozhodnutí uvádza, vydal dňa 2. januára 2013 rozhodnutie o amnestii.
Autor: doc. JUDr. Mária Kiovská CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Špecifickým druhom právnej zodpovednosti je administratívnoprávna zodpovednosť. Správna zodpovednosť pritom predstavuje predmet právnej úpravy správneho práva trestného, ktoré niektorí teoretici chápu ako subsystém správneho práva zahrňujúci právnu úpravu základov a následkov právnej zodpovednosti, či zodpovednosti za delikty. Najvýznamnejšiu skupinu správnych deliktov tvoria priestupky. Zahŕňajú širokú škálu protiprávnych konaní z rôznych odvetví verejnej správy. Kardinálnym pojmom súčasnej právnej úpravy je pojem priestupku od ktorého sa odvíjajú všetky ďalšie inštitúty. Generálna klau ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
I. Rozvoj spoločnosti je nerozlučne spojený s prehĺbovaním demokracie. Jej prehlbovanie však vyžaduje nielen rozširovanie práv občanov a zabezpečovanie podmienok ich uplatňovania, ale tiež uvedomelé plnenie občianskych povinností. Väčšia časť občanov rešpektuje právne predpisy a dodržiava i pravidlá občianskeho spolužitia. Často sa však stretávame s jednotlivcami, ktorí nedodržiavajú právne predpisy, sťažujú výkon štátnej správy, porušujú verejný poriadok i zásady občianskeho spoluž
Autor: JUDr. Alica Fedorová
Zdroj: Projustice
Abstrakt: Trest smrti, ako to potvrdili dlhoročné diskusie medzi jeho prívržencami a odporcami je jedným z najrozporuplnejších inštitútov trestného práva. Diskutabilná však nie je len jeho samotná podstata, ale aj najvhodnejší prístup pri hľadaní odpovede na ťažko riešiteľnú otázku, ako s trestom smrti naložiť. Práve otázka zrušenia, či zachovania trestu smrti, bola pred niekoľkými rokmi kľúčovou aj na území Slovenska, nakoľko na nej pracovala zákonodarná moc, vláda, ako aj právni experti. Cieľom tohto článku je poskytnúť čo možno najkomplexnejší pohľad o vývoji právnych noriem upravujúcich trest smrti ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod Trest smrti by sme v systéme trestov mohli nepochybne považovať za prostriedok ultima ratio. Už od existencie prvých spoločenstiev bol trest smrti ľudstvu známy ako najvyšší a absolútny trest. Na počiatku bol len osobnou pomstou, morálnou a spravodlivou odplatou a až následne, keď došlo k centralizácii štátnej moci sa obmedzil jeho súkromnoprávny charakter. Prvýkrát sa o treste smrti ako o inštitúte schválenom štátom dozvedáme približne okolo roku 1800 pred našim letopočtom z Chammur
Autor: doc. JUDr. Imrich Kanárik CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Ústavný zákon č. 9/1999 Z.z. mení a dopĺňa Ústavu Slovenskej republiky predovšetkým pokiaľ ide o voľbu prezidenta, zodpovednosť prezidenta právnu, ale aj ústavnopolitickú, právo veta pri podpisovaní zákonov, právo a povinnosť rozpustiť Národnú radu SR, spolupodpisovanie rozhodnutí prezidenta predsedom vlády SR alebo príslušným ministrom, zánik funkcie prezidenta, ako aj menovanie a odvolávanie členov vlády prezidentom. Slovenská republika je parlamentnou republikou. Autor skúma nakoľko novelizované právomoci prezidenta spĺňajú kritéria tohto modelu formy vlády a ktoré novelizované ustanoven ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
I. HISTORICKÝ EXKURZ Je prirodzeným dôsledkom ústavného vývoja v Slovenskej republike, že prvé doplnenie a zmeny Ústavy SR sa týkali postavenia prezidenta SR. Stalo sa tak aj ústavným zákonom č. 9/1999 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 zb. v znení ústavného zákona č.244/1998 Z.z. Prípravné práce na prijatí Ústavy SR boli komplikované najmä preto, že súčasne prebiehali politické rokovania o osude česko slovenskej štátnosti a "práve táto skutočnosť
Autor: prof. JUDr. PhDr. Tomáš Gábriš PhD., LLM, MA
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Vývoj každého právneho poriadku, ako aj subjektívnych práv, je v čase, priestore, forme a obsahu úzko spojený s problematikou právnej kontinuity, recepcie, reštaurácie, reštitúcie, retroaktivity a rehabilitácie, a pomocne s pojmami rušenia práva (derogácie, abrogácie), rekodifikácie, reform(ul)ácie a renovácie.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Cieľom nášho príspevku je primárne objasnenie konceptu právnej kontinuity a diskontinuity. Príležitosť k tomuto vedeckému historickoprávnemu a teoretickoprávnemu pojednaniu nám ponúkla skutočnosť, že Katedra právnych dejín Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sa v rámci projektu financovaného Agentúrou pre podporu vedy a výskumu1 pod vedením zodpovedného riešiteľa, prof. JUDr. Jozefa Beňu, CSc., podujala vedecky skúmať problematiku kontinuity a diskontinuity práva
Autor: JUDr. Eva Vranková PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Kľúčové slová: udelenie milostirozhodnutie o amnestiíudelenie amnestie
Abstrakt: Cieľom príspevku je priblížiť amnestie udelené na začiatku roka 2013 pri príležitosti 20. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky a Českej republiky. Autorka analyzuje predmetné rozhodnutia o amnestii a snaží sa nájsť kľúčové momenty skúmaných amnestií, ich spoločné a rozdielne znaky.

Úryvok z textu:
„Amnestia je odkazom prezidenta celej spoločnosti. Nepovedal by som, že ide len o súcit, ale aj o istú veľkorysosť k našim spoluobčanom, ktorá čas od času musí byť prejavená.“ (Václav Klaus) 1 ÚVOD 1. januára 2013 oslávila Slovenská republika a Česká republika 20. výročie vzniku samostatných republík. Pri príležitosti tohto výročia vyhlásil slovenský prezident I. Gašparovič (po takmer deviatich rokoch od predchádzajúceho rozhodnutia o amnestii1) 2. januára 2013 amnestiu, český prezi
MENU