Nájdené právne články pre výraz: mimoriadne zníženie trestu

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 15

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

185 dokumentov
61 dokumentov
577 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Zuzana Vallová
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Cieľom príspevku je predstaviť inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Trestného zákona a jeho aplikáciu v praxi. V príspevku chcem poukázať na zákonné podmienky, za akých súd môže tento inštitút pri ukladaní trestu aplikovať, a to aj v kontexte aktuálnej právnej praxe. Vzhľadom na to, že v praxi dochádza k nesprávnej aplikácii mimoriadneho zníženia trestu, je dôležité osobitne zdôrazniť nezákonný postup súdu poukázaním na konkrétne prípady. Inštitút mimoriadneho zníženia trestu má pri ukladaní trestu jednotlivým páchateľom nezastupiteľnú úlohu, nakoľko umožňuje individualizovať trest ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Mimoriadne zníženie trestu je inštitút trestného práva hmotného upravený v § 39 T restného zákona. Jedná sa o moderačné právo súdu pri ukladaní trestov, pričom spočíva v uložení trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Zo samotného názvu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu vyplýva, že jeho aplikácia nastáva pri mimoriadnych a odôvodnených okolnostiach, pričom nejde o pravidelný postup súdu. V zmysle príslušných zákonných ustanovení súd nemôže mimoriadne znížiť trest svo
Autor: Mgr. Karin Vrtíková
Univerzita: Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Predkladaný príspevok sa venuje otázke mimoriadneho zníženia trestu, ako inštitútu trestného práva hmotného, ktorý umožňuje súdu uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom. Autor príspevku vymedzí zákonné podmienky použitia tohto inštitútu.

Úryvok z textu:
1. ÚVOD Nosnou témou tohtoročnej konferencie Bratislavské právnické fórum v sekcii trestného práva je Ukladanie trestov a ich výkon. Predmetná problematika môže nastoliť viacero rovín, no predmetom môjho príspevku bude práve problematika mimoriadneho zníženia trestu, ako inštitútu, korého uloženie prichádza do úvahy pri ktoromkoľvek z druhov trestov, ktoré to zároveň ale svojou povahou umožňujú, t.j. u ktorých sa trest vykonáva po určitú
Autor: JUDr. Ondrej Repa PhD.
Univerzita: Právne listy
Abstrakt: Autor sa zaoberá problematikou prieťahov v trestnom konaní a ich kompenzáciou, pričom dôraz kladie na riešenie otázok a to, či možno trestné stíhanie zastaviť v dôsledku existencie extrémnych prieťahov, respektíve, kedy je možné využiť inštitút mimoriadneho zníženia trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák.

Úryvok z textu:
Im­pul­zom pre vznik toh­to prís­pev­ku je naj­mä tá sku­toč­nosť, že ako pro­ku­rá­tor sa opa­ko­va­ne a po­mer­ne čas­to stre­tá­vam s po­žia­dav­kou ob­ha­jo­by,aby bol v rám­ci tres­tné­ho stí­ha­nia ob­vi­ne­né­ho, u kto­ré­ho up­ly­nul od do­by spá­chania stí­ha­né­ho skut­ku/ov do ča­su súd­ne­ho roz­ho­do­va­nia o tres­te ur­či­tý dl­hší čas, ap­li­ko­va­ný in­šti­tút v zmys­le § 39 ods. 1 Tr. por. (mi­mo­riad­ne zní­že­nie tres­tu). K uve­de­nej prob­le­ma­ti­ke si do­vo­lím uviesť p
Autor: JUDr. Radovan Blažek PhD
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Článok sa zameriava na niektoré aplikačné problémy vznikajúce pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a z toho vyplývajúce nesprávne ukladania trestov, ktoré nie vždy spĺňajú zákonné predpoklady spravodlivého trestu. Autora sa zamýšľa nad tým, či zákonodarca dostatočne dokázal predvídať niektoré situácie a či súčasný trend pri ukladaní trestov za použitia sprísňujúcich ustanovení cez pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, je ten, ktorý si želal zákonodarca.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Pri rekodifikácií trestných kódexov sa do Trestného zákona[2] zaviedol explicitný výpočet tzv. poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (§ 36, § 37 TZ), ktoré boli v predchádzajúcej právnej úprave uvedené v Trestnom zákone č. 140/1961 Zb. účinnom do 31.12.2005[3] vymenované len demonštratívne.[4] Predchádzajúci TZ/1961 takisto neobsahoval žiadne explicitné ustanovenia, ako sa má súd pri existencii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s nimi vysporiadať. V zásade na ne mal len pri
Autor: Doc. JUDr. Margita Prokeinová PhD.
Univerzita: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: Predmetom článku je predstaviť správny postup pri apli- kácii asperačnej zásady (§ 41 ods. 2 Trestného zákona) v konaní o dohode o vine a treste pri využití inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona. V súvislosti s touto problematikou je pozornosť upriamená i na § 38 os. 2 Trestného zákona, v zmysle ktorého súd musí pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V tejto oblasti sa v aplikačnej praxi vyskytujú nejednotné postupy pre nejasnú pra ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  Asperačná zásada, ktorou sa zostruje trest bola upravená už aj pred rekodifikáciou Trestného zákona (ďalej aj „TZ“) a vzťahovala sa v zmysle § 42 ods. 1 na obzvlášť nebezpeč- ného recidivistu tým, že horná hranica trestnej sadzby odňa- tia slobody uvedená v osobitnej časti sa zvyšovala o jednu tretinu. Obzvlášť nebezpečnému recidivistovi súd uložil trest v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Inštitút tzv. obzvlá
Autor: JUDr. Peter Šamko
Univerzita: Právne listy
Abstrakt: Článok sa zaoberá riešením aktuálneho aplikačného problému, ktorý sa týka otázky, či možno uzatvoriť dohodu o vine a treste aj v prípadoch ukladania trestu podľa zásady trikrát a dosť

Sprievodný text: Ak­tuál­nym ap­li­kač­ným prob­lé­mom pri uk­la­da­ní tres­tov je po­le­mi­ka, či mož­no uzat­vo­riť do­ho­du o vi­ne a tres­te v prí­pa­doch, v kto­rých je nut­né uk­la­dať pá­cha­te­ľo­vi trest v zmys­le § 47 ods. 2 Tr. zák., t. j. v prí­pa­doch, keď pri­chá­dza do úva­hy ulo­že­nie tres­tu pod­ľa tzv. zá­sa­dy trik­rát a dosť. V praxi je nes­por­né, že do­ho­du o vi­ne a tres­te mô­že pro­ku­rá­tor uzat­vo­riť s ob­vi­ne­ným pri akom­koľ­vek tres­tnom či­ne a pri akom­koľ­vek spô­so­be uk­la­da­nia tres­tov, te­da ap­li­ká­cia toh­to in­šti­tú­tu nie je vy­lú­če­ná ani v prí­pa­doch, v kto­rých sú spl­ne­né pod­mien­ky na ulo­že­nie tres­tu v zmys­le zá­sa­dy trik­rát a dosť. Pro­ku­rá­tor te­da mô­že, v rám­ci ap­li­ká­cie zá­sa­dy trik­rát a dosť, uzat­vo­riť s ob­vi­ne­ným do­ho­du o vi­ne a tres­te ob­sa­hom kto­rej mô­že byť ulo­že­nie tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy na do­ži­vo­tie, ak sú spl­ne­né pod­mien­ky uve­de­né v us­ta­no­ve­ní § 47 ods. 1 Tr. zák. (uzat­vo­re­nie ta­kej­to do­ho­dy o vi­ne a tres­te bu­de zrej­me len v teo­re­tic­kej ro­vi­ne, na­koľ­ko si len veľ­mi ťaž­ko mož­no pred­sta­viť ob­vi­ne­né­ho, kto­rý by s ta­kou­to do­ho­dou súh­la­sil), ďa­lej mô­že pro­ku­rá­tor uzat­vo­riť do­ho­du o vi­ne a tres­te ob­sa­hom kto­rej bu­de ulo­že­nie tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy v tr­va­ní 25 ro­kov (to v prí­pa­doch, v kto­rých ne­bu­dú spl­ne­né pod­mien­ky uve­de­né v us­ta­no­ve­ní § 47 ods. 1 Tr. zák.) a na­po­kon je mož­né aj uzat­vo­re­nie do­ho­dy o vi­ne a tres­te v niž­šej vý­me­re ako 25 ro­kov a to v prí­pa­doch ak ulo­že­niu ta­ké­ho­to tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy bu­dú brá­niť okol­nos­ti hod­né oso­bit­né­ho zre­te­ľa (v ta­kých­to prí­pa­doch bu­de mož­né trest zní­žiť až na úro­veň 20 ro­kov). Všet­ky tie­to spô­so­by uzat­vo­re­nia do­ho­dy o vi­ne a tres­te ma­jú spo­loč­né to, že pro­ku­rá­tor pri nich ne­pos­tu­pu­je pod­ľa § 39 ods. 4 Tr. zák., na­koľ­ko ani v jed­nom z tých­to prí­pa­dov nej­de o mi­mo­riad­ne zní­že­nie tres­tu, ale ide o uk­la­da­nie tres­tu v rám­ci us­ta­no­ve­nia § 47 ods. 2 Tr. zák., te­da v rám­ci pred­pok­la­da­ných zvý­še­ných tres­tných sadz­bieb uve­de­ných tým­to us­ta­no­ve­ním.

Úryvok z textu:
Ak­tuál­nym ap­li­kač­ným prob­lé­mom pri uk­la­da­ní tres­tov je po­le­mi­ka, či mož­no uzat­vo­riť do­ho­du o vi­ne a tres­te v prí­pa­doch, v kto­rých je nut­né uk­la­dať pá­cha­te­ľo­vi trest v zmys­le § 47 ods. 2 Tr. zák., t. j. v prí­pa­doch, keď pri­chá­dza do úva­hy ulo­že­nie tres­tu pod­ľa tzv. zá­sa­dy trik­rát a dosť. V praxi je nes­por­né, že do­ho­du o vi­ne a tres­te mô­že pro­ku­rá­tor uzat­vo­riť s ob­vi­ne­ným pri akom­koľ­vek tres­tnom či­ne a pri akom­koľ­vek spô­so­b
Autor: JUDr. Namir Alyasry
Univerzita: Právne listy
Abstrakt: V článku autori predkladajú kritiku právnej kvalifikácie týrania blízkej a zverenej osoby v kvalifikovanej skutkovej podstate závažnejším spôsobom konania s odkazom na páchanie trestného činu po dlhší čas

Úryvok z textu:
V člán­ku auto­ri pred­kla­da­jú kri­ti­ku práv­nej kva­li­fi­ká­cie tý­ra­nia blíz­kej a zve­re­nej oso­by v kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­te zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia s od­ka­zom na pá­chanie tres­tné­ho či­nu po dl­hší čas. Tak, ako iné od­vet­via prá­va, aj v tres­tnom prá­ve mož­no ba­dať is­té „tren­dy“ stí­ha­nia a práv­nej kva­li­fi­ká­cie skut­kov zo stra­ny or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní. V ne­dáv­nej mi­nu­los­ti (cca 5 ro­kov spät­ne) bo­lo z poh­
Autor: JUDr. Jaromír Šmátrala
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Autor sa v článku venuje inštitútu dohody o uznaní viny a prijatí trestu v prípravnom konaní, podrobnejšie podmienkam za splnenia ktorých sa môže pristúpiť ku konaniu o dohode o vine a treste, poukazuje na samotný priebeh konania o dohode o vine a treste na prokuratúre a stručne popisuje použitie mimoriadneho zníženia trestu. V príspevku analyzuje postup prokurátora počas priebehu predmetného konania. V príspevku vyslovuje aj svoje vlastné stanovisko k niektorým nastoleným problémom v praxi.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD V oblasti trestného práva procesného sa aj vplyvom spoločenských zmien v posledných rokoch stretávame so zmenami, ktoré zakotvili aj v našom právnom poriadku. Medzi najvýznamnejšie „novosti“ trestného práva procesného patrí dohoda o uznaní viny a prijatí trestu (ďalej len „dohoda o vine a treste“). Dohoda o vine a treste je jedna z možností ako ukončiť prípravné konanie, pričom ju často označujú za tzv. odklonom alebo alternatívnym spôsobom ukončenia trestnej veci. Tento inštit
Autor: JUDr. Jakub Ľorko PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Autor sa vo svojom príspevku venuje najzávažnejšiemu trestnoprávnemu zásahu do ľudských práv, trestu odňatia slobody, in concreto výpočtu výmery danej sankcie. Postup pri výpočte a aplikáciu jednotlivých ustanovení zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov upravuje judikatúra, ktorú predstavuje rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 04/2009 pod číslom 32. Na judikovaný postup neprevláda jednotný názor, tak u odbornej verejnosti a rovnako ani v praxi.Dokoncasi získal veľa odporcov. Predmetom príspevku je a ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Namiesto úvodu Napriek tomu, že súčasný platný kódex trestného práva hmotného zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon (d’alej aj len „trestný zákon“ alebo „TZ“), obsahuje v druhom diele druhej hlavy všeobecnej časti úpravu základných zásad ukladania sankcií, explicitné vyjadrenie zásady primeranosti medzi nimi absentuje. V jednotlivých ustanoveniach týkajúcich sa ukladania sankcií nachádzame vyjadrenie primeranosti v kontexte právnej regulácie postupu pri ukladaní sankcií len v súvislosti s
Autor: JUDr. Erik Surmánek
Univerzita: Ulpianus
Abstrakt: Tento článok je venovaný problematike spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v platnom znení (ďalej len „Trestný zákon“) mladistvým páchateľom, ktorá si z pohľadu autora zaslúži kvalitatívne väčší priestor a hlbšie skúmanie, než ako tomu je doposiaľ. Dôvodom pre napísanie tohto článku boli praktické skúsenosti s aplikáciou trestnoprávnych noriem hmotných a procesných v situácií, keď s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu, sa javili normy trestného práva procesného a následne aj trestnoprávna sankcia ako neprimerane prísne, a v ist ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod do problematiky Tento článok je venovaný problematike spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v platnom znení (ďalej len „Trestný zákon“) mladistvým páchateľom, ktorá si z pohľadu autora zaslúži kvalitatívne väčší priestor a hlbšie skúmanie, než ako tomu je doposiaľ. Dôvodom pre napísanie tohto článku boli praktické skúsenosti s aplikáciou trestnoprávnych noriem hmotných a procesných v situácií, keď s prihliadnutím na okolnos
MENU