Nájdené právne články pre výraz: nedostatok vecnej legitimácie
Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.
Približný počet výsledkov: 4
Nájdené rozsudky v iných zdrojoch
360 dokumentov
97 dokumentov
1387 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
-
Autor: Alexander Bröstl, ml.
Zdroj: Ulpianus -
Abstrakt: V rámci piatej hlavy, tretieho dielu Civilného sporového poriadku je upravené pristúpenie a zmena subjektov konania. Pristúpenie do konania by malo byť vyriešené rovnako ako pri súčasnej úprave – dôvodová správa výslovne uvádza, že sa preberá a len terminologicky upravuje súčasné znenie § 92 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. Nie je to však celkom presné konštatovanie – Občiansky súdny poriadok umožňuje, aby návrh podal každý účastník konania, Civilný sporový poriadok na takýto procesný návrh legitimuje len žalobcu (čo inak považujeme za vecne správne). Samozrejme platí, že súhlas toho k ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - V rámci piatej hlavy, tretieho dielu Civilného sporového poriadku je upravené pristúpenie a zmena subjektov konania. Pristúpenie do konania by malo byť vyriešené rovnako ako pri súčasnej úprave – dôvodová správa výslovne uvádza, že sa preberá a len terminologicky upravuje súčasné znenie § 92 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. Nie je to však celkom presné konštatovanie – Občiansky súdny poriadok umožňuje, aby návrh podal každý účastník konania, Civilný sporový
-
Autor: Mgr. Petra Janská
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum -
Abstrakt: Autorka sa vo svojom príspevku bude zaoberať otázkou konca tichej cesie počas prebiehajúceho konania a následnom zamietnutí návrhu na zmenu účastníka na strane žalobcu z hľadiska ústavnoprávneho.
Úryvok z textu: - 1 ÚVOD Ústavný súd sa v roku 2017 zaoberal dvoma sťažnosťami na postup okresného súdu, ktorý v prebiehajúcom súdnom konaní dvakrát zamietol návrh na zmenu účastníctva na strane žalobcu. V rámci daného príspevku v prvom rade načrtneme skutkový stav, na ktorého základe okresný súd rozhodoval o dotknutom návrhu, ďalej zosumarizujeme argumentáciu ústavného súdu relevantnú pre posúdenie sťažnosti, taktiež nahliadneme aj na protichodné rozhodovanie v podobnej veci v Českej republike a v záv
- Súvisiace predpisy:
-
Autor: JUDr. Martina Haršányová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum -
Abstrakt: Subjektami v konaniach o ochrane osobnosti v mediálnom prostredí sú väčšinou na jednej strane majitelia médií a na druhej strane tzv. osoby verejného záujmu. Pojem „verejný záujem“ je častokrát pri obhajobe medializácie informácií zo súkromia osôb verejného záujmu zamieňaný so „zvedavosťou verejnosti“. Osoby verejného záujmu nie sú v právnej teórii jednoznačne definované. Za osoby verejného záujmu sú považovaní nielen politici, ale aj umelci, a rôzne osobnosti spoločenského života. Charakter spoločenského postavenia subjektu ochrany osobnosti v mediálnom prostredí určuje argumentáciu ohľadom m ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - 1 ÚVOD Konkretizácia a špecifikácia subjektov ochrany osobnosti v mediálnom prostredí v spore o ochrane osobnosti, je absolútne kľúčová pre konečné rozhodnutie súdu, na čo poukazujú aj nálezy Ústavného súdu a judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej ESĽP). Konkretizáciu subjektov, teda vecnú legitimáciu, si súdy zodpovedajú v rámci otázky kto je v danom prípade subjektom ochrany a kto je subjektom zásahu, a to hneď na začiatku konania o ochrane osobnosti. Pokiaľ ni
- Súvisiace predpisy:
-
Autor: JUDr. Marica Pirošíková
Zdroj: UPJŠ Košice -
Abstrakt: Autorka sa v príspevku venuje rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky z hľadiska pohľadu medzinárodnej kontroly vykonávanej Radou Európy, predovšetkým Európskym súdom pre ľudské práva a Výborom ministrov Rady Európy, ktorý následne dohliada na výkon rozsudkov proti členským štátom. Cieľom príspevku je oboznámenie so základnými princípmi, ktoré sa v rozhodnutiach proti Slovenskej republike vyskytli, pokiaľ ide inter alia o sťažnosti na neprimeranú dĺžku konania, slobodu prejavu, či prípustnosť mimoriadneho dovolania. Príspevok sa venuje aj analýze relevantnej právnej úpravy a ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.
Úryvok z textu: - Vytvorenie účinného prostriedku nápravy Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) nepovažoval podnet za účinný a dostupný prostriedok nápravy, ktorý by mali sťažovatelia vyčerpať pred tým, ako sa naň obrátia. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v konaní o podnete podľa § 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) rozhodoval len o porušení, resp. neporušení práv. Podľa ESĽP, podnet nezabezpečil priamu ochranu práv podnecovateľov a n