Nájdené právne články pre výraz: odborový orgán

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 31

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

228 dokumentov
49 dokumentov
565 dokumentov
2 dokumenty
9 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Vladimír Minčič PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Autor sa v predmetnom článku predovšetkým zameriava na zmeny, ktoré v odbornej a laickej verejnosti vyvolávajú diskusiu o ich vhodnosti, pričom hlavnou časťou článku je kritika týchto zmien a ponuka reálnych riešení problematiky, na ktorú sme sa zamerali prostredníctvom vlastných úvah „de lege lata“ a „de lege ferenda“. V článku sa zaoberá viacerými problematickými zmenami súvisiacimi s kolektívnym pracovným právom.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD V tomto článku sa pokúsime poukázať na viaceré, podľa nášho názoru najzávažnejšie zmeny v Zákonníku práce dotýkajúce sa kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, ktoré spolu s novelou vstúpili do platnosti. Naším cieľom je analyzovať jednotlivé zmeny nielen z pohľadu teórie ale aj praxe, a poskytnúť čitateľovi komplexný a podrobný pohľad na problematiku týchto zmien, pričom za hlavnú časť tejto práce považujeme vlastné úvahy „de lege lata“ a hlavne „de lege ferenda“, ktorých prostredn
Autor: JUDr. Juraj Hamuľák PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá kľúčovými zmenami v právnej úprave realizácie koaličnej slobody v pracovnoprávnych vzťahoch, ako aj modelovými príkladmi zneužívania práv, vyplývajúcich z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov. Ponúka analýzu a úvahu autora nad zmenami, ktoré zaviedla novelizácia Zákonníka práce prostredníctvom zákona č. 257/2011 Z.z. Poukazuje na zásahy do úpravy koaličnej slobody, použitím obmedzujúcich podmienok existencie a činnosti odborových organizácií u zamestnávateľa. Analyzuje možný nesúlad zavedených zmien s ústavnou a medzinárodnoprávnou úpravou kolektívnych práv zamestnancov. ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Pracovné právo ako samostatné právne odvetvie Slovenskej republiky pozostáva z okruhu právnych noriem, ktoré upravujú spoločenské vzťahy pri realizácii ľudskej práce. Tieto vzťahy vznikajú a realizujú sa medzi subjektmi - nositeľmi práv a povinností, ktoré im z týchto právnych noriem vyplývajú. Rozoznávame niekoľko subjektov a to zamestnanec, zamestnávateľ, zástupcovia zamestnancov, zástupcovia (organizácie) zamestnávateľov a štát, ktorý vstupuje do týchto vzťahov prostredníctvom p
Autor: doc. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Vedecký príspevok sa zameriava na praktické nuansy participácie zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru “radových” zamestnancov i členov orgánov zástupcov zamestnancov v zmysle § 240 ods. 9 Zákonníka práce (skončenie pracovného pomeru so samotným zástupcom zamestnancov). Akcentované sú tak najmä obsahové i formálne náležitosti podania žiadosti zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru v zmysle §74 Zákonníka práce i udelenia predchádzajúceho súhlasu so skončením pracovného pomeru v zmysle § 240 ods. 9 Zákonníka práce. Dôraz však autori kladú i na riešenia sporných ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Spolupôsobenie zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru zamestnanca v zmysle § 74 Zákonníka práce2 je výrazným prejavom pracovnoprávnej ochrany zamestnanca. Prvky pracovnoprávnej ochrany zamestnanca sa primárne neviažu len na taxatívnosť vymedzenia dôvodov skončenia pracovného pomeru v zmysle § 63 a § 68 Zákonníka práce, ale aj na povinnosť zamestnávateľa pred tretím subjektom (iným ako sám zamestnanec) objasniť dôvody a ďalšie skutkové okolnosti situácie, ktoré ma
Autor: JUDr. Eva Janičová CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Podnikateľské subjekty tvoria súčasť sociálno-ekonomickej štruktúry spoločnosti. Preto je pre ich podnikateľské spravovanie nutné dodržiavať určité formálne a neformálne pravidlá a normy správania. Spoločenská zodpovednosť firiem (Corporate Social Responsibility - CSR) je stále dôležitejším aspektom strategického správania sa firiem. V rámci tohto konceptu podnik koná zodpovedne nielen v oblasti obchodných rozhodnutí, ale taktiež v oblasti životného prostredia a sociálneho dopadu fungovania firmy.

Úryvok z textu:
I. Podnikateľské subjekty tvoria súčasť sociálno-ekonomickej štruktúry spoločnosti. Preto je pre ich podnikateľské spravovanie nutné dodržiavať určité formálne a neformálne pravidlá a normy správania. Spoločenská zodpovednosť firiem (Corporate Social Responsibility - CSR) je stále dôležitejším aspektom strategického správania sa firiem. V rámci tohto konceptu podnik koná zodpovedne nielen v oblasti obchodných rozhodnutí, ale taktiež v oblasti životného prostredia a sociálneho
Autor: JUDr. Juraj Hamuľák PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Príspevok pojednáva o špecifikách a osobitostiach postavenia zamestnanca a zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch. Autor analyzuje postavenie týchto subjektov z hľadiska ich právnej subjektivity, ako aj z hľadiska ich vzájomných vzťahov predovšetkým vo väzbe na hmotnoprávnu úpravu možnej rovnosti, resp. nerovnosti pred zákonom.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Pracovné právo ako samostatné odvetvie právneho poriadku Slovenskej republiky má v „rodine“ právnych odvetví výnimočné postavenie, a to predovšetkým z pohľadu jeho prelínania sa medzi súkromným a verejným právom. V žiadnom z právnych odvetví slovenského právneho systému rozsah kogentných právnych predpisov nedeterminuje viac obsah pracovnoprávnych vzťahov ako je tomu v pracovnom práve. K zosilneniu vplyvu kogentných ustanovení na obsah pracovného pomeru došlo aj pod vplyvom dynami
Autor: Mgr. Denisa Nevická
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autorka sa zaoberá právom na štrajk ako ústavne garantovaným právom, slúžiacim na uplatňovanie hospodárskych a sociálnych záujmov subjektov, prostredníctvom ktorého sa môžu zamestnanci kolektívne domáhať zlepšenia pracovných podmienok alebo presadenia svojich požiadaviek tým, že dočasne odmietnu výkon práce. Príspevok je ďalej zameraný na reštriktívne vymedzené zákonné možnosti výkonu práva na štrajk a chýbajúcu právu úpravu podmienok jeho uplatnenia v iných situáciách ako v prípade sporu ohľadom uzatvorenia kolektívnej zmluvy.

Úryvok z textu:
1 PRÁVO NA ŠTRAJK – TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ Vo všeobecnosti je možné štrajk charakterizovať ako nástroj, ktorým sa zamestnanci organizovane a kolektívne domáhajú zlepšenia či upravenia pracovných podmienok, prípadne presadenia hospodárskeho, sociálneho alebo iného záujmu, pričom za účelom vyhovenia ich požiadavkám úplne alebo čiastočne zastavia výkon práce pre zamestnávateľa. Dochádza tu k prerušeniu sociálneho zmieru na pracovisku a k zastavenie výkonu základnej povinnosti zamestnanca,
Autor: JUDr. Jana Feciľaková
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Cieľom príspevku je priblížiť postavenie zamestnanca počas jeho účasti na volebnom procese. Každý občan, resp. obyvateľ obce alebo VÚC pri komunálnych voľbách má právo zúčastniť sa na voľbách. Vykonávanie závislej práce pritom nie je žiadnou obmedzujúcou podmienkou, ktorá by uvedené právo akýmkoľvek spôsobom limitovala. Zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancovi účasť na voľbách (napr. účasť zamestnanca vo volebnej komisii, vykonanie hlasovacieho aktu či samotné kandidovanie v jednotlivých druhoch volieb). Zamestnanec má okrem uvedeným spôsobom vymedzeného všeobecného volebného práva tiež ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod   Už od nepamäti rozlišujeme dva základné druhy demokracie a to zastupiteľskú demokraciu, kde ľud rozhoduje prostredníctvom volieb o tom, kto bude riadiť spoločnosť (ľud rozhoduje prostredníctvom svojich volených zástupcov) a priamu demokraciu, kde ľud nielenže môže, ale aj reálne rozhoduje sám a to cestou ľudového hlasovania. Voľby je potom možné vo všeobecnosti charakterizovať ako právom upravený, časovo a miestne zladený proces kreácie zastupiteľských zborov ako kolegiálny
Autor: JUDr. Vladimír Gembický
Zdroj: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: Problematika skončenia pracovného pomeru je veľmi citlivou témou a zasahuje do práv a povinností veľkej časti fyzických aj právnických osôb, či už v pozícii zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účelom príspevku je poukázať na problematiku, resp. nedostatočnú legislatívnu úpravu spojenú s platným skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa niektorými jednostrannými právnymi úkonmi. Záver príspevku sa zaoberá teoretickými rozdielmi medzi skončením pracovného pomeru a zánikom pracovnej zmluvy.

Úryvok z textu:
Pracovnoprávne vzťahy patria k najcitlivejším a najfrekventovanejším právnym vzťahom v spoločnosti. Individuálne pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikajú výkonom závislej práce fyzických osôb, pre právnické alebo fyzické osoby upravuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) Ak tento zákon vo svojej prvej časti (§1 až § 40) neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy od 1. januára 2009 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb.), obsiahnuté v ustanoveniach
Autor: JUDr. Michal Kuril PhD.
Zdroj: Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Abstrakt: V spracovanom článku sa autor zaoberá problematikou japonskej pracovnoprávnej legislatívy najmä z hľadiska pracovného pomeru ako základného pracovnoprávneho vzťahu, skúma vybrané hmotnoprávne východiská právnej úpravy (náležitosti, forma, obsah pracovnej zmluvy, pracovné podmienky, pracovný čas, odmeňovanie zamestnancov atď.), pozornosť tiež venuje niektorým procesnoprávnym inštitútom (napr. v oblasti skončenia pracovného pomeru), rovnako príslušným ústavnoprávnym základom (zákonodarná, výkonná, súdna moc).

Úryvok z textu:
  Ústavnoprávne základy Právnym predpisom najvyššej právnej sily je v Japonsku Ústava Japonska (prijatá 3. novembra 1946), ktorej nadobudnutie účinnosti siaha ešte do prvej polovice 20. storočia (3. máj 1947). Právny systém krajiny stojí na klasickom pilieri trojdelenia mocí, tzn. predovšetkým ich nezávislosti, oddelenosti, samostatnosti, nezlučiteľnosti a vzájomnej vyváženosti, v rámci ktorého má osobitné postavenie cisár (v zmysle Ústavy má symbolické postavenie a zohráva v zá
Autor: JUDr. Ľudmila Gajdošíková CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Príspevok sa venuje aktuálnym ústavnoprávnym otázkam pracovného práva so zreteľom na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky( ďalej len „ústavný súd“). Vychádza z toho, že problematika ochrany základných práv a slobôd tvoriacich obsah pracovných vzťahov je štandardnou súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu tak v konaní o sťažnostiach, ako aj v konaní o súlade právnych predpisov. Dôsledky liberalizácie pracovného práva sa prejavujú v obsahoch sťažností fyzických osôb podávaných podľa čl. 127 ods. 1 ústavy najmä tým, že sťažovatelia sa čoraz častejšie domáhajú ochrany svo ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Liberalizácia pracovného práva, ktorej začiatky siahajú do 90. rokov minulého storočia, vyústila prijatím „nového“ Zákonníka práce, zákona č. 311/2001 Z.z Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“), ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2002 s výnimkou niektorých ustanovení(§ 5 ods. 2 až 5 a § 241 až §250), ktoré nadobudli účinnosť až vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie; Zákonník práce bol dosiaľ novelizovaný 18- krát. Súčasne so Zákonníkom práce bola prijatá aj všeobecná právna
MENU