Nájdené právne články pre výraz: právo na spravodlivý súdny proces

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 45

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

2820 dokumentov
3666 dokumentov
22040 dokumentov
6 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: Doc. JUDr. PhDr. Lucia Mokrá PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta sociálnych a ekonomických vied
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Predložený príspevok sa zameriava na analýzu vzťahu národného súdu a nadnárodných súdov pri zabezpečovaní práva na spravodlivý súdny proces. V rámci analýzy sa partikulárne sústreďuje príspevok na vzťah rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva – a to najmä s poukázaním na spoločné prvky v rozhodovaní, v nadväznosti na medzinárodno-právny záväzok v oblasti ľudských práv (čl. 7, ods. 4 a 5 Ústavy SR), ako aj na existujúce rozdiely v aplikačnej praxi.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Právo na spravodlivé súdne konanie je jedným zo základných práv, ktoré upravuje Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd prijatých v rámci Rady Európy (ďalej len „Dohovor“). Zároveň je to jedno z práv, ktoré sú najviac namietané v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“ alebo „Súd“) proti Slovenskej republike, a to najmä v časti práva na konanie bez zbytočných prieťahov. Osobitnú agendu v rámci práva na spravodlivé súdne konanie tvorí otázka prí
Autor: Martin Blaha
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu (The Anti-Counterfeiting Trade Agreement; ďalej len “ACTA“)1 je medzinárodná zmluva, ktorej vytvorenie bolo motivované reálnym alebo len subjektívne vnímaným nedostatkom progresu vo vynucovaní práv duševného vlastníctva (ďalej len “PDV“) v medzinárodnom prostredí. Oficiálne rokovania o zmluve začali v októbri 2007 a boli ukončené po 11 kolách rokovaní v Októbri 2010 v Tokiu, Japonsko. Stranami rokovaní a neskôr signatármi boli Austrália, Kanada, Kórejská republika, Maroko, Nový Zéland, Singapur, Švajčiarsko, Mexiko, Spojené Štáty Americké a Európska Ú ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu (The Anti-Counterfeiting Trade Agreement; ďalej len “ACTA“)1 je medzinárodná zmluva, ktorej vytvorenie bolo motivované reálnym alebo len subjektívne vnímaným nedostatkom progresu vo vynucovaní práv duševného vlastníctva (ďalej len “PDV“) v medzinárodnom prostredí.[1] [2] Oficiálne rokovania o zmluve začali v októbri 2007 a boli ukončené po 11 kolách rokovaní v Októbri 2010 v Tokiu, Japonsko. Stranami rokovaní a neskôr signatármi boli Austrália,
Autor: JUDr. Miroslav Hlivák PhD., LLM.
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: S ohľadom na právne aspekty jednotlivých spôsobov riešenia a rozhodovania športových sporov je možné konštatovať, že pri ich realizácii sa v plnej miere prejavujú osobité znaky športu a športových vzťahov. Spravodlivý proces ako základná prirodzenoprávna hodnota by sa mal pri zachovaní špecifických vlastností športovej činnosti aplikovať pri každom spôsobe rozhodovania sporov. Autor sa v príspevku zaoberá vybranými otázkami uplatňovania práva na súdnu ochranu vyplývajúceho z Ústavy Slovenskej republiky a z medzinárodných dohovorov o základných ľudských právach a slobodách pri rozhodovaní šport ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1.    úvod a všeobecné poznámky Z hľadiska právnej teórie ako aj právnej praxe je možné hovoriť o nasledovných spôsoboch riešenia športových sporov: 1.      národnými športovými organizáciami, 2.      príslušným národným súdom, 3.      v rozhodcovskom konaní na národnej a medzinárodnej úrovni,[1] 4.       prostredníctvom mediácie.[2]
Autor: doc. JUDr. Matej Horvat PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Predmetný príspevok sa zaoberá otázkou správneho trestania tzv. iných správnych deliktov (t. j. iných než priestupkov), pričom sleduje práva, ktoré osobe obvinenej z ich spáchania zaručuje čl. 6 Dohovoru. Procesná úprava trestania iných správnych deliktov je totiž roztrieštená a neposkytuje v plnej miere obvinenému všetky práva vyplývajúce z Dohovoru. Článok primárne sleduje procesnoprávne súvislosti vyvodenia správnoprávnej zodpovednosti podľa priestupkového zákona a podľa správneho poriadku. V závere ponúka viaceré možné riešenia stavu de lege lata z pohľadu de lege ferenda.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Správne právo a trestné právo ako dve samostatné právne odvetvia slovenského právneho poriadku, majú k sebe v určitom ohľade veľmi blízko. Nemám teraz na mysli len blízkosť, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že obe odvetvia tradične zaraďujeme pod oblasť verejného práva, ale mám na mysli aj väčšiu podobnosť. Správne právo si totiž rovnako ako trestné právo vytvorilo systém vyvodzovania zodpovednosti, ktorý spočíva v jednoznačnej ingerencii verejnej moci. Na rozdiel od systému súkromnéh
Autor: JUDr. Ondrej Hvišč PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Autor pojednáva o procesnom inštitúte mimoriadneho dovolania, ktorý má právo podať len generálny prokurátor. Analyzuje podmienky existencie tohto procesného inštitútu a porovnáva ich s dostupnou súdnou judikatúrou ESĽP. Autor zvlášť poukazuje na dovolacie dôvody, ktoré umožňujú prehodnotiť právne posúdenie súdu a spôsob vykonávania dokazovania, pričom existenciu týchto dôvodov považuje za nevyhnutnú v budúcej právnej úprave.

Úryvok z textu:
„Za účelom dosiahnutia súladu s princípmi právnej istoty a res judicata, dôvody, na základe ktorých môže prokurátor podať návrh na preskúmanie konečného rozhodnutia súdu by mali byť obmedzené na výnimočné prípady a preskúmanie by malo byť vykonané v rozumnej lehote. Účastníci konania by mali byť informovaní (rozumej o začatí konania o preskúmanie konečného rozhodnutia) a ak si to želajú, mali by sa zúčastniť prieskumného konania.“17 Tento citát z dokumentu hlavého orgánu Rady Európy obsahuje
Autor: Mgr. Michal Cenkner PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Zámerom prijatia novej legislatívnej úpravy ochrany tzv. slabších strán sporu sleduje zákonodarca prehlbovanie jedného zo základných princípov civilného súdneho konania, ktorým je celkový koncept práva na spravodlivý súdny proces. Ten v sebe inkorporuje princíp rovnosti zbraní. Ustanovenia CSP, ktoré poskytujú žalobcovi v antidiskriminačnom spore právnu ochranu, ho však nezbavujú povinnosti uviesť v žalobe také skutočnosti, na základe ktorých možno dospieť k dôvodnému záveru o porušení práva na rovnaké zaobchádzanie.

Úryvok z textu:
1. MATERIÁLNA STRÁNKA ANTIDISRKIMINAČNEJ ŽALOBY Antidiskriminačným sporom je v zmysle ustanovenia § 307 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (CSP) spor, ktorý sa týka porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou. Legálna definícia antidiskriminačného sporu je tak systematicky zaradená pod marginálnu rubriku sporov s ochranou slabšej strany v civilnom súdnom konaní. Zákonodarca správne uvádza pluralitu prá
Autor: Mgr. Petra Janská
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Od účinnosti nového Civilného sporového poriadku bude na prejednávanie a rozhodovanie o sporoch z priemyselného vlastníctva príslušný okresný súd v Banskej Bystrici pre celé územie Slovenskej republiky. Daná úprava by mala znamenať väčšiu špecializáciu sudcov na rozhodovanie a z toho vyplývajúcu kvalitu odôvodnení súdnych rozhodnutí v danej právnej oblasti. Autorka sa vo svojom príspevku bude venovať otázke, či nová právna úprava kauzálnej príslušnosti súdov bude mať vplyv na zvýšenie garancie práva na spravodlivý súdny proces.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Predpoklad rozhodovania súdov vo veci samej obsahovo vyjadrujú procesné podmienky ktoré súd skúma ex offo. Medzi východiskové procesné podmienky na strane súdu patrí jeho príslušnosť na prejednanie a rozhodnutie veci, ktorú členíme na vecnú (vecnú kauzálnu), miestnu a funkčnú. Kauzálna vecná príslušnosť vymedzuje rozsah pôsobnosti iba medzi niektorými súdmi toho istého druhu pri prejednávaní určitej veci v prvom stupni, čím sa rozlišuje od vecnej príslušnosti, pri ktorej o sporoch
Autor: Mgr. Tomáš Čentík
Zdroj: Ulpianus
Abstrakt: Cieľom článku je – s prihliadnutím na rozhodovaciu prax vnútroštátnych súdov a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) – sumarizácia poznatkov a na to nadväzujúce vyvodenie záverov, za akých podmienok, resp. aké podania je súd povinný doručovať účastníkom konania (v ďalšom texte bude používaná popri pojme účastník aj terminológia nového Civilného sporového poriadku, ktorý nahrádza pojem účastník pojmom strana), aby účastníkovi konania nebola odňatá možnosť konať pred súdom a porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces.

Úryvok z textu:
Cieľom článku je – s prihliadnutím na rozhodovaciu prax vnútroštátnych súdov a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) – sumarizácia poznatkov a na to nadväzujúce vyvodenie záverov, za akých podmienok, resp. aké podania je súd povinný doručovať účastníkom konania (v ďalšom texte bude používaná popri pojme účastník aj terminológia nového Civilného sporového poriadku, ktorý nahrádza pojem účastník pojmom strana), aby účastníkovi konania nebola odňatá možnosť konať pred súdom a poruš
Autor: prof. JUDr. Svetlana Ficová CSc.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Predmetom článku je poukázať na možný aplikačný problém, ktorý nastal v dôsledku novelizácií niektorých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku bez ich zosúladenia s ostatnými súvisiacimi ustanoveniami. Tak môže nastať situácia, že účastník zistí novú skutočnosť alebo dôkaz v čase medzi vydaním uznesenia o skončení dokazovania a vyhlásením rozsudku. Autorka si kladie otázku, či môžu byť tieto nové skutočnosti a dôkazy dôvodom odvolania, ak je podľa platnej právnej úpravy pre rozsudok rozhodujúci stav až v čase jeho vyhlásenia. Uvedomuje si, že doslovný gramatický výklad by bol v neprospech úča ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 VYMEDZENIE PREDMETU RIEŠENIA Zakotvenie koncentračnej zásady v sporovom konaní znamenalo obmedzenie možnosti účastníkov konania uvádzať nové skutočnosti alebo dôkazy len do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania[1] . Pokiaľ na toto uznesenie bezprostredne nadväzuje vyhlásenie rozhodnutia vo veci samej, potom ust. § 154 ods. 1 OSP, podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci skutkový stav ku dňu jeho vyhlásenia, nespôsobuje žiadne výkladové problémy. Ak ale súd po vyhlásení uznese
Autor: JUDr. Radomír Jakab PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autor analyzuje možné právne a mimoprávne determinanty majúce vplyv na vývoj právnej úpravy správneho súdnictva vo všeobecnosti, ako aj na území Slovenskej republiky. V rámci toho sa zamýšľa najmä nad vplyvom súdnych orgánov medzinárodných a nadnárodných inštitúcií, procesom europeizácie a preberania spoločných princípov a hodnôt aj v oblasti súdnej kontroly verejnej správy.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Nevyhnutným predpokladom riadneho a efektívneho fungovania verejnej správy je existencia účinného systému kontroly nad ňou, jej aktivitami a výsledkami pôsobenia. Existuje viacero nástrojov, prostredníctvom ktorých sa uskutočňuje kontrola verejnej správy, pričom tie sa navzájom odlišujú na základe rôznych atribútov. Jedným zo základných diferenciačných atribútov je delenie kontroly podľa toho, či je vykonávaná subjektom začleneným v rámci kontrolovaného subjektu, tzv. vnútorná
MENU