Nájdené právne články pre výraz: právomoc ústavného súdu

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 51

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

121 dokumentov
14398 dokumentov
1805 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: Bc. Michal Tomin
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Predkladaná práca sa venuje aktuálnej problematike tzv. materiálneho jadra Ústavy. Zámerom práce je polemizovanie o postupe ako aj rozbor nálezu Ústavné súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 21/2014 zo dňa 30.01.2019. Pri spracovávaní tejto témy boli použité viaceré vedecké metódy. Je to najmä poznávacia metóda, ale sú to aj logické metódy medzi ktoré možno zahrnúť analýzu, dedukciu a vedeckú syntézu. Metóda komparácie bola uplatňovaná sústavne podľa vhodnosti a potrebnosti počas celej práce. Pozornosť je venovaná najmä úvaham o kompetencii Ústavného súdu Slovenskej republiky pri rozhodovaní o (ne ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Problematika vymedzenia materiálneho jadra spolu s možnosťou zrušenia ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, práve Ústavným súdom Slovenskej republiky bola, aj je, v teórii práva spolu s ústavným právom vždy vysoko frekventovanou a debatovanou témou medzi odbornou verejnosťou. Záujem o túto otázku t. j. o možnosť a spôsob derogovania „protiústavných ustanovení Ústavy“ a tým vymedzenia materiálneho jadra Ústavy, kedy bude možné o tejto protiústavnosti rozhodnúť, začína es
Autor: JUDr. Kamil Baraník PhD., LL.M.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá doktrínou racionálneho zákonodarcu, ktorá je v súvislosti s ústavnou konformnosťou legislatívneho procesu už pomerne často vynucovaná na najvyšších národných a európskych súdnych inštanciách. Prieskum ústavnosti je inter alia stále častejšie považovaný aj za nástroj garantovania procesných požiadaviek stanovených deliberatívnou formou demokracie. Kritérium racionality pri tom testuje kvalitu legislatívneho procesu, čo je podľa viacerých predstaviteľov právnej doktríny zásadné pre celkovú legitimitu prijatých zákonov. Súdy sú aj v dôsledku týchto názorov často krát „prizvan ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 RACIONALITA TVORBY PRAVA Koncept absolútnej racionality zákonov, vydávaných vo všetkých ohľadoch racionálnym zákonodarcom, založený na jednote, poriadku, stabilite, súvzťažnosti a istote bol za základ tvorby práva považovaný v minulosti. Idea absolútnej racionality zákonodarcu však bola postupne vytlačená ako neudržateľná, Súčasná realita je typická skôr svojou komplexnosťou, nepredvídateľnosťou, neistotou, či relativizmom.[1] Napriek tomu, že idea absolútnej racionality zákonodarcu pri
Autor: JUDr. Kamil Baraník PhD., LL.M.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: V posledných rokoch sa v jednotlivých členských štátoch EÚ čoraz väčšmi akcentuje význam súdnej kontroly ústavnosti vo vzťahu k uplatňovaniu práva EÚ vo vnútroštátnom právnom poriadku. Predmetom tohto príspevku sa stala otázka, či potenciálne ústavné limity, ktoré boli v niektorých prípadoch naformulované rozhodovacou činnosťou ústavného súdnictva vo vzťahu k pôsobeniu práva EÚ, majú vôbec nejaký praktický význam. Slovenský ústavný súd si vo vzťahu k právnej povahe EÚ a jej právnych aktov zvolil inú, zmierlivejšiu cestu ako jeho český, či nemecký náprotivok. Stále nezodpovedanou otázkou pri to ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Základnou otázkou tohto príspevku je úvaha nad tým, či má praktický význam, aby sa ústavné súdy jednotlivých členských štátov ohradzovali proti bezpodmienečnému primátu práva EÚ, a to najmä s ohľadom na následnú aplikáciu práva EÚ vnútroštátnymi súdmi. Inými slovami, či istá forma rezistencie ústavného súdnictva[2] vo vzťahu k absolútnemu primátu práva EÚ vytvára predpoklady pre alternatívne prístupy vnútroštátnych súdov k právu EÚ a jeho aplikácii. Za kľúčový sa pri tom do úva
Autor: JUDr. Ivetta Macejková PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Ústavný súd Slovenskej republiky nebol z pohľadu európskeho práva nikdy izolovaný, keďže pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie riešil potrebu otvorenia slovenského vnútroštátneho právneho systému požiadavkám vyplývajúcim z právnych noriem „nadnárodnej“, resp. medzinárodnoprávnej povahy, a to predovšetkým v súvislosti s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.

Úryvok z textu:
Vážená pani dekanka, vážený pán predseda vyššieho územného celku, vážené dámy a páni Ústavný súd Slovenskej republiky nebol z pohľadu európskeho práva nikdy izolovaný, keďže pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie riešil potrebu otvorenia slovenského vnútroštátneho právneho systému požiadavkám vyplývajúcim z právnych noriem „nadnárodnej“, resp. medzinárodnoprávnej povahy, a to predovšetkým v súvislosti s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a judik
Autor: JUDr. Martin Štrkolec PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Autor sa v príspevku snaží poukázať na vybrané otázky abstraktnej a konkrétnej ochrany ústavnosti prostredníctvom Ústavného súdu Slovenskej republiky. Príspevok je rozdelený do troch samostatných častí, v ktorých autor postupne prechádza abstraktnou ochranou ústavnosti a jej aktuálnymi problémami, cez zakotvenie základných práv a slobôd jednotlivcov v Slovenskej republike až po konkrétnu ochranu ústavnosti prostredníctvom konania o sťažnostiach fyzických a právnických osôb podľa článku 127 ústavy. V príspevku autor okrem výkladu jednotlivých ustanovení ústavy využíva doktrinálnu judikatúru Úst ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Aktuálne problémy abstraktnej ochrany ústavnosti Ústavným súdom Slovenskej republiky Vydávanie normatívnych a individuálnych právnych aktov je spojené výlučne s činnosťou orgánov verejnej moci, a síce s právnymi odvetviami verejného práva. Rovnako je s uvedenými právnymi aktmi spojená tzv. prezumpcia správnosti verejnoprávnych aktov z obsahu ktorej vyplýva, že aj vadný právny akt nadobudne svoju účinnosť a má rovnaké právne účinky ako právny akt, ktorý vadný nie je, a to až do času,
Autor: JUDr. Ľudmila Gajdošíková CSc.
Zdroj: Ústav štátu a práva Slovenská akadémia vied
Abstrakt: Predmetom príspevku je identifikácia rôznych typov rozhodnutí orgánov verejnej moci spĺňajúcich kritériá individuálnych právnych/správnych aktov preskúmavaných Ústavným súdom Slovenskej republiky v rôznych typoch konania a na základe rôznych úrovní právnych úprav, počnúc zákonom, ústavným zákonom a končiac Ústavou Slovenskej republiky. Typová štruktúra rozhodnutí bola zvolená na účely tohto príspevku s cieľom identifikovať tieto rozhodnutia vydané v rôznych konaniach ústavného súdu.

Úryvok z textu:
  1 ÚVOD Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) patrí medzi európskymi ústavnými súdmi, čo sa týka rozsahu jeho právomocí (cca dve desiatky), určite prvenstvo. Ústavný súd rozhoduje o otázkach/vo veciach, ktoré mu zveruje Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“), ústavné zákony a zákony. V rámci právomocí zverených ústavnému súdu ústavou možno za štandardnú právomoc úst
Autor: doc. JUDr. Kristián Csach PhD., LL.M.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Účelom tohto príspevku je poukázať na určité zaujímavé tendencie v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaniach súvisiacich s rozhodcovským konaním a rozvinúť myšlienky, ktoré už autor týchto riadkov načrtol v rámci internetovej diskusie. Zameriame sa pritom na podmienky a rozsah prieskumnej právomoci ústavného súdu vo vzťahu ku konaniam súvisiacim s rozhodcovským konaním.

Úryvok z textu:
Účelom tohto príspevku je poukázať na určité zaujímavé tendencie v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaniach súvisiacich s rozhodcovským konaním a rozvinúť myšlienky, ktoré už autor týchto riadkov načrtol v rámci internetovej diskusie.[1] Zameriame sa pritom na podmienky a rozsah prieskumnej právomoci ústavného súdu vo vzťahu ku konaniam súvisiacim s rozhodcovským konaním. I.    Rozhodcovské konanie a právo na súdnu a inú právnu ochranu Pred
Autor: Mgr. Lucia Nedzbalová
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá právnym postavením sudcov Ústavného súdu, ktorí patria k najdôležitejším ústavným činiteľom v Slovenskej republike. Práve ztohto dôvodu funkcia ústavného sudcu vzbudzuje záujem širokej verejnosti, nielen z hľadiska jeho odbornosti, ale aj z hľadiska správania sa v jeho súkromnom živote. Príspevok poukazuje na právnu úpravu práv a povinností v súvislosti s výkonom sudcovskej funkcie (statusové normy], ako aj na postavenie ústavných sudcov pri uplatňovaní právomoci ústavného súdu a vedení konania (procesné normy]. Poskytuje tým komplexný pohľad na výkon funkcie sudcu ústavné ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod Ústavný súd Slovenskej republiky je podľa čl. 124 Ústavy nezávislým orgánom ochrany ústavnosti. Ústavný súd ako garant ochrany ústavnosti by mal výrazne prispieť k harmonizácii právneho poriadku, ochrane práv a slobôd občanov, formovaniu ich právneho vedomia, demokratizácii slovenskej štátnosti, rozvoju právnej kultúry, prehĺbeniu zodpovednosti predstaviteľov štátnej moci a orgánov územnej samosprávy a napokon každého občana.[1] [2] Veľmi dôležitým prvkom pre napĺňanie týchto úlo
Autor: JUDr. Ľudmila Gajdošíková CSc.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) ako nezávislý orgán ochrany ústavnosti poskytuje ochranu základným práva a slobodám fyzických osôb a právnických osôb. Túto ochranu poskytuje uvedeným subjektom v konaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Neoddeliteľnou súčasťou základných práv je právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces garantovaný v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobô ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1. ÚVOD Právo na spravodlivý proces v právnom poriadku v Slovenskej republike požíva ústavnoprávnu ochranu už vyše 20 rokov. Jedným z inštitucionálnych nositeľov jeho garancie je aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“). Ústavnoprávny základ práva na spravodlivý proces tvorí: 1. Listina základných práv a slobôd uvedená ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a
Autor: doc. JUDr. Ľudmila Somorová CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: V tomto článku sa autorka zaoberá charakteristikou osobných práv a spôsobom ich úpravy v Ústave Slovenskej republiky v porovnaní s ústavami niektorých iných štátov Európy. Druhá časť článku je venovaná formám ústavnoprávnej ochrany základných ľudských práv a osobitne právnym názorom ústavného súdu vo vzťahu k právu na život resp. k „právu nenarodeného ľudského života na život“.

Úryvok z textu:
1.   Úvod Inštitút základných práv a slobôd je upravený v druhej hlave Ústavy slovenskej republiky c. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej aj ústava). Platný ústavný stav základných práv a slobôd vzhľadom na cl. 152 ods.1 ústavy, zahŕňa aj Listinu základných práv a slobôd vyhlásenú ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky c. 23/1991 Zb. (ďalej aj Listina).1 Slovenský ústavodarca pri úprave základných práv
MENU