Nájdené právne články pre výraz: právomoc ústavného súdu

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 91

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

121 dokumentov
14567 dokumentov
1808 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: doc. JUDr. Imrich Kanárik CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Zvrchovanosť zákona je jedným zo znakov (princípov) právneho štátu. Význam problematiky zvrchovanosti zákona je mimoprávny, najmä politický (zákon odvodzuje moc od občanov) a právny - zákon je základným prameňom práva. Zvrchovanosť zákona je obsahovo totožným znakom s pojmom vláda práva, ktorý vyjadruje primát práva nad štátom ako jedno zo základných východísk právneho štátu. Analýza vzťahu prameňov práva a právnych noriem vydaných Národnou radou SR za situácie, že jedna a tá istá právna norma sa nachádza v dvoch normatívnych právnych aktoch, v ústave aj v zákone vyúsťuje do dôležitej otázk ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
I. Od polovice osemdesiatych rokov dochádza v československej právnej vede k rozpracovaniu základných otázok modelu právneho štátu ako moderného štátu1 a v súvislosti s prijatím Ústavy SR v r. 1992 aj k jeho ústavnoprávnemu deklarovaniu. Zvrchovanosť zákona je pertraktovaná v našej právnej vede oveľa skôr, pretože zákon má v kontinentálno-európskom type právnej kultúry dominantné postavenie. Postavenie zákona je kritériom pre začlenenie do typu právnej kultúry, ale zároveň predurčuje roz
Autor: doc. JUDr. Ladislav Orosz CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Národná rada Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“ alebo „Národná rada SR“) schválila 20. októbra 1993 zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona je 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky - štátnym sviatkom. Národná rada aj touto formou vyjadrila úctu nielen k historickému okamihu, v ktorom došlo k schváleniu nášho základného zákona, ale i k ústavno-právnym základom našej novodobej štátnosti. Ústava predstavuje najvýznamnejší klenot právnej kultúry každého štátu, ktorý sa žiada nielen poznať, d ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod Národná rada Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“ alebo „Národná rada SR“) schválila 20. októbra 1993 zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona je 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky - štátnym sviatkom. Národná rada aj touto formou vyjadrila úctu nielen k historickému okamihu, v ktorom došlo k schváleniu nášho základného zákona, ale i k ústavno-právnym základom našej novodo
Autor: doc. JUDr. Gabriela Dobrovičová CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Európskou realitou 21 storočia nie je „centralita zákona“ ani žiadny iný právny monocentrizmus v podobe nespochybňovanej dominancie jediného prameňa práva, ale polycentrizmus vnútroštátnych prameňov práva kombinovaných s právom medzinárodným a európskym právom.

Úryvok z textu:
I. Európskou realitou 21 storočia nie je „centralita zákona“ ani žiadny iný právny monocentrizmus v podobe nespochybňovanej dominancie jediného prameňa práva, ale polycentrizmus vnútroštátnych prameňov      práva kombinovaných s právom medzinárodným a európskym právom.[1] Z platnej Ústavy Slovenskej republiky vyplýva určitá normatívna konštelácia, ktorá ovplyvňuje systém a vnútornú štruktúru prameňov práva a možno v nej taktiež ro
Autor: doc. JUDr. Imrich Kanárik CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Špecifickým znakom štátu conditio sine qua non je štátna moc. Spôsob organizácie / usporiadania štátnej moci sa v štátovede označuje pojmom forma štátu. Jej zložkami sú forma vlády a učlenenie štátu (synonymicky aj „štátne zriadenie“). Uvedené členenie zodpovedá rôznym rovinám prístupu k spôsobom organizácie štátnej moci. Vertikálne usporiadanie štátnej moci medzi ústredné orgány moci a miestne orgány moci spadá pod pojem učlenenie štátu. Horizontálna rovina spôsobov, akými je moc v štáte usporiadaná je prezentovaná v pojme forma vlády.

Úryvok z textu:
Úvod Špecifickým znakom štátu conditio sine qua non je štátna moc. Spôsob organizácie / usporiadania štátnej moci sa v štátovede označuje pojmom forma štátu. Jej zložkami sú forma vlády a učlenenie štátu (synonymicky aj „štátne zriadenie“). Uvedené členenie zodpovedá rôznym rovinám prístupu k spôsobom organizácie štátnej moci. Vertikálne usporiadanie štátnej moci medzi ústredné orgány moci a miestne orgány moci spadá pod pojem učlenenie štátu. Horizontálna rovina spôsobov, akými je
Autor: JUDr. Tibor Seman PhD.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Správne súdnictvo vzniklo neskôr ako súdnictvo civilné či súdnictvo trestné. Pojem správneho súdnictva sa najvšeobecnejšie chápe ako preskúmavanie zákonnosti správneho aktu vykonávané súdom ako prvkom súdnej moci, teda vykonávané mocou nezávislou od moci zákonodarnej aj výkonnej. Správne súdnictvo smeruje voči výkonnej moci a jeho existencia je daná historickým vývojom. Existujú aj určité „odľahčené“ definície správneho súdnictva a súvisia s časom ich formulovania. K nim patrí aj vymedzenie, že správne súdnictvo je osobitnou formou súdnych záruk týkajúcich sa niektorých sociálnych práv občanov ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
I.    Pojem správneho súdnictva Správne súdnictvo vzniklo neskôr ako súdnictvo civilné či súdnictvo trestné. Pojem správneho súdnictva sa najvšeobecnejšie chápe ako preskúmavanie zákonnosti správneho aktu vykonávané súdom ako prvkom súdnej moci, teda vykonávané mocou nezávislou od moci zákonodarnej aj výkonnej. Správne súdnictvo smeruje voči výkonnej moci a jeho existencia je daná historickým vývojom. Existujú aj určité „odľahčené“ definície správneho súdnictva a súvi
Autor: JUDr. Miroslav Štrkolec
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej aj ,,NKÚ“ alebo „Najvyšší kontrolný úrad“) patrí medzi tie ústavné orgány, ktoré boli zriadené ústavou už v čase jej schválenia Slovenskou národnou radou 1. septembra 1992 . Zakotvenie NKÚ ako kontrolného orgánu priamo v ústavnom texte bolo v porovnaní s ústavami iných demokratických štátov (z ktorých sa taktiež vychádzalo pri tvorbe ústavy) štandardné, pričom z dôvodovej správy k vládnemu návrhu ústavy vyplýva, že NKÚ sa zriaďoval ako ,,nový typ“ kontrolného orgánu. Zriadenie a ústavná fixácia NKÚ ako nezávislého orgánu stojaceho mimo systém ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
I.    Vývoj ústavnej úpravy Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej aj ,,NKÚ“ alebo „Najvyšší kontrolný úrad“) patrí medzi tie ústavné orgány, ktoré boli zriadené ústavou už v čase jej schválenia Slovenskou národnou radou 1. septembra 1992[1]. Zakotvenie NKÚ ako kontrolného orgánu priamo v ústavnom texte bolo v porovnaní s ústavami iných demokratických štátov (z ktorých sa taktiež vychádzalo pri tvorbe úst
Autor: doc. JUDr. Imrich Kanárik CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Pre občiansku spoločnosť je právo objektívne nevyhnutným nástrojom jej existencie. Medzi funkcie práva ako hlavné, základné smery činnosti práva patria regulatívna funkcia a funkcia právnej istoty. Právo je polysém a preto aj vymedzenie pojmu právnej medzery má viacero významov, právna medzera má rôzne podoby.

Úryvok z textu:
1.   Vymedzenie pojmov Pre občiansku spoločnosť je právo objektívne nevyhnutným nástrojom jej existencie. Medzi funkcie práva ako hlavné, základné smery činnosti práva patria regulatívna funkcia a funkcia právnej istoty. Právo je polysém a preto aj vymedzenie pojmu právnej medzery má viacero významov, právna medzera má rôzne podoby. Možno ju preto skúmať vo viacerých rovinách, predovšetkým ako: a)     právne vákuum b)    
Autor: doc. JUDr. Ľudmila Somorová CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: V tomto článku sa autorka zaoberá charakteristikou osobných práv a spôsobom ich úpravy v Ústave Slovenskej republiky v porovnaní s ústavami niektorých iných štátov Európy. Druhá časť článku je venovaná formám ústavnoprávnej ochrany základných ľudských práv a osobitne právnym názorom ústavného súdu vo vzťahu k právu na život resp. k „právu nenarodeného ľudského života na život“.

Úryvok z textu:
1.   Úvod Inštitút základných práv a slobôd je upravený v druhej hlave Ústavy slovenskej republiky c. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej aj ústava). Platný ústavný stav základných práv a slobôd vzhľadom na cl. 152 ods.1 ústavy, zahŕňa aj Listinu základných práv a slobôd vyhlásenú ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky c. 23/1991 Zb. (ďalej aj Listina).1 Slovenský ústavodarca pri úprave základných práv
Autor: doc. JUDr. Ladislav Orosz CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Autor sa v príspevku zaoberá problematikou záväznosti rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a to tak, z hľadiska ústavnej a zákonnej úpravy, ako aj z hľadiska ich rešpektovania v ústavnej praxi. Osobitnú pozornosť venuje problematike záväznosti odôvodnení rozhodnutí ústavného súdu, ako aj otázkam precedentného pôsobenia nálezov ústavného súdu vo veciach individuálnej kontroly ústavnosti, pričom dospieva k záveru, že z faktického hľadiska sú právne názory vyjadrené v týchto rozhodnutiach všeobecne záväzné, a ich rešpektovanie v praxi by malo byť prejavom vyspelej právnej kultúry a fung ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1.   Úvod Moderný právny štát sa nie zriedka zjednodušene chápe ako štát, v ktorom vládne právo, t. j. štát, v ktorom sú všetci adresáti práva, ale najmä a predovšetkým orgány verejnej moci viazané právom. Princíp viazanosti nositeľov moci právom, t. j. princíp legality nesporne predstavuje základné formálnoprávne východisko ústavnej koncepcie právneho štátu. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“ alebo „Ústavný súd SR“) aj preto celkom logicky a opodstat
Autor: JUDr. Jolana Fuchsová
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Cieľom príspevku je zhrnúť pohľad Ústavného súdu SR na základné právo jednotlivca na osobnú slobodu podľa čl. 17 Ústavy SR a článku 5 Dohovoru, nakoľko ide o jednu z najvýznamnejších slobôd. Zároveň príspevok poukazuje na problematike tzv. väzobných sťažností na dva spôsoby reflexie judikatúry Ústavného súdu SR. Ide jednak o reflexiu judikatúry Ústavného súdu SR v legislatíve a jednak v rozhodovacej praxi všeobecných súdov.

Úryvok z textu:
Článok 17 Ústavy SR (ďalej aj „ústava“) a článok 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“) zakotvujú základné právo jednotlivca na osobnú slobodu. Ide o jednu z najvýznamnejších slobôd. Rovnako obsahujú aj presne vymedzené podmienky, za ktorých je možné osobnú slobodu obmedziť.[1]            Najzávažnejším procesným zásahom do práv obvineného, prípadne podozrivého je zásah do jeho osobnej slobody, t. j. jeho zadržanie,
MENU