Nájdené právne články pre výraz: ustanovený obhajca

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 8

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

724 dokumentov
404 dokumentov
559 dokumentov
8 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: JUDr. Vladimír Varga
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok sa zaoberá problematikou náhrady trov obhajoby po oslobodzujúcom rozsudku a to konkrétne rozdielom medzi ustanoveným obhajcom a zvoleným obhajcom.

Úryvok z textu:
Náh­ra­da trov ob­ha­jo­by po os­lo­bo­dzu­jú­com roz­sud­ku – roz­diel me­dzi us­ta­no­ve­ným ob­haj­com a zvo­le­ným ob­haj­com Tro­vy tres­tné­ho ko­na­nia, kto­ré zná­ša štát de­fi­nu­je Trest­ný po­ria­dok (TP) v us­ta­no­ve­ní § 553 ods. 1 tak­to: Tro­vy ne­vyh­nut­né na vy­ko­na­nie tres­tné­ho ko­na­nia vrá­ta­ne trov vy­ko­ná­va­cie­ho ko­na­nia zná­ša štát; nez­ná­ša však vlas­tné tro­vy ob­vi­ne­né­ho, zú­čas­tne­nej oso­by a poš­ko­de­né­ho ani vý­dav­ky spo­je­né so zvo­le­n
Autor: JUDr. Erik Surmánek
Zdroj: Ulpianus
Abstrakt: Tento príspevok si kladie za cieľ upriamiť pozornosť na spôsob, akým sa v podmienkach súdov Slovenskej republiky rozhoduje o ustanovení obhajcu v trestnom konaní v prípade povinnej obhajoby. Pod povinnú obhajobu zaraďujeme prípady upravené v §§ 37 a 38 Trestného poriadku, v praxi sa najčastejšie jedná o väzbu, výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, konanie proti mladistvému, konanie proti ušlému. V širšom slova zmysle je možné pod povinnú obhajobu subsumovať aj zastúpenie vyžiadanej osoby v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v platnom znení a aj in ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Tento príspevok si kladie za cieľ upriamiť pozornosť na spôsob, akým sa v podmienkach súdov Slovenskej republiky rozhoduje o ustanovení obhajcu v trestnom konaní v prípade povinnej obhajoby. Pod povinnú obhajobu zaraďujeme prípady upravené v §§ 37 a 38 Trestného poriadku, v praxi sa najčastejšie jedná o väzbu, výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, konanie proti mladistvému, konanie proti ušlému. V širšom slova zmysle je možné pod povinnú obhajobu subsumovať aj zastúpenie vyžiadanej os
Autor: JUDr. Mgr. Alžbeta Strajňáková
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá vybranými aspektmi práva na obhajobu z pohľadu aktuálnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj ostaných relevantných súdnych orgánov. Poukazuje na viaceré aplikačné problémy a zároveň poskytuje analýzu trestno-procesného postavenia obvineného v kontexte aktuálnej judikatúry.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Právo na obhajobu ako základná zásada trestného konania zaručujúca každému obvinenému práva obhajovať sa pred vzneseným obvinením má medzi ostanými základnými zásadami osobitné postavenie, nakoľko sa bezprostredne dotýka každého jednotlivca. Trestne stíhaným sa totiž môže stať nielen páchateľ trestného činu, ale aj bezúhonný občan, voči ktorému bolo vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu. Podstatou a zmyslom zabezpečenia práva na obhajobu je zaručiť primeranú
Autor: JUDr. Erik Surmánek
Zdroj: Ulpianus
Abstrakt: Tento článok vznikol ako reakcia na reportáž odvysielanú dňa 17. septembra 2017 televíznou stanicou TA3, ktorej predmetom bolo posvietenie si na nespravodlivé prideľovanie prípadov povinnej obhajoby zo strany sudcov. Viac o tejto téme sme písali aj v tomto článku.

Úryvok z textu:
Tento článok vznikol ako reakcia na reportáž odvysielanú dňa 17. septembra 2017 televíznou stanicou TA3, ktorej predmetom bolo posvietenie si na nespravodlivé prideľovanie prípadov povinnej obhajoby zo strany sudcov. Viac o tejto téme sme písali aj v tomto článku. Výstupom reportáže bolo najmä to, že v priebehu jesene 2017 bude na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky kreovaná pracovná skupina, ktorá má nájsť spôsob, akým budú obhajcovia prideľovaní náhodným výberom, čo hodnot
Autor: Mgr. Vincent Bujňák
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Ústava Slovenskej republiky zaručuje právo slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Podobne Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantuje slobodu prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. V určitých situáciách sa toto základné právo pretaví až do individuálneho práva na prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii orgány verejnej moci, a na ich povinnosti tieto informácie poskytnúť. Príspevok v tejto súvislosti analyzuje postoj Ústavného súdu Slovenskej republiky ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD „Vláda ľudu bez informovanosti ľudu alebo bez možnosti informácie nadobudnúť, je iba prológom k fraške alebo tragédii; alebo možno k obom z nich. Vedomosti budú vždy vládnuť nad neznalosťou. A ľud, ktorý chce byť sám sebe vládcom sa musí vyzbrojiť silou, ktorú vedomosti dávajú.“[2] Dôležitosť poskytovaniu informácií týkajúcich sa vecí verejného záujmu prisudzoval už pred takmer dvesto rokmi štvrtý americký prezident a „otec“ historicky najstaršieho, dodnes platného ústavného dokume
Autor: JUDr. Ondrej Repa PhD.
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Výsluch svedka je jedným z kľúčových dôkazných prostriedkov, ktorý môže orgán činný v trestnom konaní v rámci prípravného konania a súd v rámci konania súdneho vykonať, aby tak mohol byť naplnený hlavný predmet trestného konania deklarovaný v § 1 Trestného poriadku. V súlade s ust. § 119 ods. 1 Trestného poriadku musí byť každý dôkazný prostriedok získaný podľa zákona a zároveň striktne podľa zákona aj vykonaný. Napriek zákonným limitom, ktoré upravujú tento procesný úkon a rozvíjajúcej sa judikatúre reflektujúcej na dané prípady je možné konštatovať, že naďalej sa pri predmetnom inštitúte vys ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod  Výsluch svedka je jedným z kľúčových dôkazných prostriedkov, ktorý môže orgán činný v trestnom konaní v rámci prípravného konania a súd v rámci konania súdneho vykonať, aby tak mohol byť naplnený hlavný predmet trestného konania deklarovaný v § 1 Trestného poriadku. V súlade s ust. § 119 ods. 1 Trestného poriadku musí byť každý dôkazný prostriedok získaný podľa zákona a zároveň striktne podľa zákona aj vykonaný. Napriek zákonným limitom, ktoré upravujú tento procesný
Autor: JUDr. Peter Čopko
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Právo na obhajobu je nepochybne jedným z najvýznamnejších práv človeka, občana. Túto skutočnosť potvrdzuje jeho zakotvenie do najvýznamnejších medzinárodných i vnútroštátnych noriem, kodifikujúcich základné ľudské, občianske práva. Jeho normatívnemu vyjadreniu, venuje autor pozornosť v úvodnej časti svojho príspevku. Významu obhajoby vykonávanej obhajcom, ako jednému z práv napĺňajúcich právo na obhajobu, predovšetkým v prípravnom konaní venuje autor pozornosť v ďaľšej časti. Súčasne sa pokúsil poukázať na osobitosť tohto štádia trestného konania v podmienkach právnej úpravy Slovenskej repu ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  Úvod Jednou z vážnych a ťaživých situácií, v ktorých sa človek počas svojho života môže ocitnúť, je situácia, keď príslušné orgány štátu začnú viesť proti tejto osobe trestné konanie pre podozrenie, resp.obvinenie zo spáchania trestného činu. Bezprostredným následkom je spravidla závažná zmena v doterajšom živote jednotlivca, častokrát obmedzenie jeho inak ústavou garantovaných práv a slobôd - osobnej slobody, nedotknuteľnosti obydlia, tajomstva dopravovaných správ a pod. Znam
Autor: JUDr. Alexandra Letková
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Autor sa v príspevku zaoberá retribučným procesom s J. A. Baťom, vrátane príslušnej trestnoprávnej legislatívy, na území ČSR v rokoch 1945- 1948. Príspevok obsahuje všeobecnú charakteristiku procesu s nadviazaním na historické súvislosti, ďalej hmotnoprávnu a procesnoprávnu úpravu konania, rozdelenú do dvoch základných častí retribučného procesu t.j. predsúdneho a súdneho konania. Cieľom príspevku je objasniť a priblížiť 1) zložitú problematiku retribučného procesu z právneho, sociologického a morálneho hľadiska, 2) problematiku procesu s J A. Baťom, ktorý je pertraktovaný dodnes.

Úryvok z textu:
1 OSOBNOSŤ JANA ANTONÍNA BAŤU Ján Antonín Baťa sa narodil 7. marca 1898 v Uherském hradišti (Rakúske cisárstvo), z druhého manželstva obuvníka Antonína Baťu. Pochádzal z početnej rodiny, mal štyroch vlastných súrodencov a troch nevlastných. Jeho pôvodné meno bolo Ján Karol Baťa. Meno si zmenil po smrti svojho otca (tesne pred odchodom z ČSR) a na jeho pamiatku prijal meno Antonín. Na naliehanie svojho nevlastného brata Tomáša Baťu študoval na meštianskej škole v Zlíne a po ukončenom štúdi
MENU