Nájdené právne články pre výraz: zamestnanec

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 939

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

9978 dokumentov
5405 dokumentov
50441 dokumentov
1770 dokumentov
52 dokumentov
24 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: Mgr. Jaroslav Čollák
Univerzita: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: V aktuálnych podmienkach Slovenskej republiky je problematika športovcov upravená jednak ZP, a implicitne jednotlivými špeciálnymi zákonmi (spomínaný „ZTK“). ZP ustanovuje, že „pracovnoprávne vzťahy ... profesionálnych športovcov sa spravujú ZP, ak osobitný zákon neustanovuje inak.“ Právny pozitivista by mohol nad akademickými úvahami o nedostatočnej reflexii zákonov vo vzťahu k zobrazeniu, reglementácii a úprave dnes existujúcich športových vzťahov zalomiť rukami, no opak je pravdou. ZP svojím obsahom nie je schopný reflektovať realitu športovo-právnych vzťahov dneška, kedy sú vzťahy medzi šp ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
ÚVOD: Za cieľ tohto krátkeho príspevku si jeho autor stanovil snahu prezentovať možné východiská vnímania, legálneho uchopenia a zákonného znenia úpravy športovca ako fyzickej osoby, od ktorej je závislá a na ktorej je postavená organizácia ktoréhokoľvek športového odvetvia. V príspevku prezentované systematiky úprav športovcov ako špecifickej skupiny subjektov v športe môžu poslúžiť ako impulz k dišpute a konečným záverom pre prebiehajúci proces prípravy „návrhu Nového zákona o špor
Autor: JUDr. Zuzana Macková PhD.
Univerzita: UPJŠ Košice
Abstrakt: Žijeme na začiatku 3.tisícročia, resp. 21.storočia - v období globalizácie. Ide najmä o rozvoj ekonomickej činnosti v celosvetovom meradle, korý prechádza jednotlivými štádiami. Od 90.rokov 20.storočia sa realizuje „konjunktúra globálnej ekonomiky“, čo znamená, že „svet prechádza od obchodnej výmeny medzi jednotlivými krajinami k jednej ekonomike, jednému trhu“.

Úryvok z textu:
Ú v o d Žijeme na začiatku 3.tisícročia, resp. 21.storočia - v období globalizácie. Ide najmä o rozvoj ekonomickej činnosti v celosvetovom meradle, korý prechádza jednotlivými štádiami. Od 90.rokov 20.storočia sa realizuje „konjunktúra globálnej ekonomiky“, čo znamená, že „svet prechádza od obchodnej výmeny medzi jednotlivými krajinami k jednej ekonomike, jednému trhu“. [1] Globalizácia nemá iba pozitíva - napr. umožňuje realizovať väčšiu mobilitu ľudí, kapitálu, prístup k vzdelaniu
Autor: JUDr. Tomáš Sninčák
Univerzita: UPJŠ Košice
Abstrakt: V slovenskom vývoji pracovného práva, rovnako ako aj vo vývoji zahraničných právnych úprav, sa v poslednom období stále viac stiera hranica medzi závislou činnosťou a samostatne zárobkovou činnosťou. K stieraniu tejto hranice dochádza najmä v súvislosti s meniacim sa trhom práce, náznakmi krízy, volaním po flexibilných právnych úpravách a šírením postupov, ako je napr. outsourcing a contractíng-out. Takýto vývoj pracovného práva vedie k rastúcemu záujmu o ekonomicky závislých pracovníkov, ktorí sú formálne samostatne zárobkovo činní, ale ich príjmy závisia výlučne na jednom obchodnom partnerov ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod   Prevažná väčšina zárobkovo činných osôb nielen v Európe, ale aj v celosvetovom meradle, pracuje aj v súčasnosti v právnom postavení zamestnanec. Uvedené ukazuje, že pracovný pomer a pracovná zmluva ako výlučný právny nástroj založenia pracovného pomeru je silným, resp. osvedčeným a úspešným právnym inštitútom shistorickou tradíciou, presahujúcou rámec Európy.1 Pracovný pomer, napriek jeho rozšírenosti a dlhej medzinárodnej tradícii, založený pracovnou zmluvou sa v poslednom obd
Autor: Mgr. Tomáš Čentík
Univerzita: Ulpianus
Abstrakt: V praxi bežná vec, zamestnanec v snahe neprísť o časť príjmu alebo z iných dôvodov sa rozhodne napriek chorobe nastúpiť do práce (niekedy aj pod tlakom zamestnávateľa pre nedostatok pracovných síl). Tým neohrozuje len svojich kolegov, ale v konečnom dôsledku riskuje aj svoje zdravie a fungovanie celej firmy. O to vážnejšia situácia nastáva, keď čelíme novému vírusu ako je napríklad v súčasnosti sa šíriaci koronavírus SARS-CoV-2. Môže zamestnávateľ zakázať vstup zamestnancovi evidentne javiacemu známky ochorenia, resp. podozrivému na COVID-19 na pracovisko? Aké sú v takom prípade peňažné nároky ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Na prvom mieste by mala byť uvedomelosť samotného zamestnanca, ktorý sa rozhodne liečiť v domácom prostredí, aby neohrozoval svojich kolegov na pracovisku. Aby mal v takom prípade ospravedlnenú absenciu v práci musí existovať zákonná prekážka na strane zamestnanca. Takými prekážkami sú dôležité osobné prekážky v práci (§ 141 Zákonníka práce), medzi ktoré patrí napr. dočasná pracovná neschopnosť pre chorobu alebo karanténa[1]. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy. Podmienky a rozsah
Autor: doc. JUDr. Marcel Dolobáč PhD.
Univerzita: UPJŠ Košice
Abstrakt: Autor v článku stručne analyzuje právnu úpravu zákazu konkurenčnej činnosti zamestnanca de lege lata. Vychádzajúc najmä z judikatúry všeobecných súdov podáva výklad rozhodujúcich legálnych pojmov, ktoré vymedzujú rámec konkurenčnej činnosti. Záverom autor popisuje možnosti úpravy konkurenčnej doložky de lege ferenda, pričom poukazuje na dva základne modely úpravy.

Úryvok z textu:
Úvod V ostatných rokoch politické elity, zamestnávatelia, ale aj samotní zamestnanci zdôrazňujú požiadavku flexibility právnej úpravy v oblasti pracovného práva. Jednou z najdiskutovanejších parciálnych tém sa stáva výkon inej zárobkovej činnosti zamestnanca. Práve legislatívna regulácia výkonu inej zárobkovej činnosti odráža do veľkej miery rozsah liberalizácie pracovného práva. Problematika výkonu konkurenčnej činnosti zamestnanca je často pretraktovaná aj odbornou verejnosťou[2]. D
Autor: Mgr. Michal Karabinoš
Univerzita: UPJŠ Košice
Abstrakt: Autor sa v príspevku zaoberá problematikou zdaňovania širokej skupiny daňových subjektov - zamestnancov. Pred samotným rozborom zdaňovania príjmov zamestnancov autor prekladá čitateľom všeobecnú charakteristiku dani z príjmov v slovenskom právnom poriadku so zvýraznením delenia príjmov podľa zdroja ich príjmu. Príjmy zo závislej činnosti tvoria jednu zo skupín zdaňovaných príjmov. Pri skúmaní ich zdaňovania autor venuje pozornosť ich základným daňovým prvkom - subjektu, predmetu, základu a sadzbe dane. V ďalšej časti je práca zameraná na možnosti legálneho znižovania daňovej povinnosti zamest ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod Zdaňovanie príjmov zamestnancov predstavuje jednu z najviac diskutovaných oblastí daňového práva. Dôvodov na takéto konštatovanie by sme mohli nájsť viacero. Jedným z nich sú neustále prebiehajúce zmeny v zdaňovaní týchto subjektov, keďže každoročne dochádza k rozsiahlym úpravám zdaňovania príjmov a tým pádom aj k nestabilite právnej úpravy v tejto oblasti. Iným dôvodom je existencia širokej skupiny daňových subjektov, ktorá podlieha tejto daňovej povinnosti a z toho vyplývajúci rozp
Autor: JUDr. Jana Feciľaková
Univerzita: UPJŠ Košice
Abstrakt: Cieľom príspevku je priblížiť postavenie zamestnanca počas jeho účasti na volebnom procese. Každý občan, resp. obyvateľ obce alebo VÚC pri komunálnych voľbách má právo zúčastniť sa na voľbách. Vykonávanie závislej práce pritom nie je žiadnou obmedzujúcou podmienkou, ktorá by uvedené právo akýmkoľvek spôsobom limitovala. Zamestnávateľ je povinný umožniť zamestnancovi účasť na voľbách (napr. účasť zamestnanca vo volebnej komisii, vykonanie hlasovacieho aktu či samotné kandidovanie v jednotlivých druhoch volieb). Zamestnanec má okrem uvedeným spôsobom vymedzeného všeobecného volebného práva tiež ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod   Už od nepamäti rozlišujeme dva základné druhy demokracie a to zastupiteľskú demokraciu, kde ľud rozhoduje prostredníctvom volieb o tom, kto bude riadiť spoločnosť (ľud rozhoduje prostredníctvom svojich volených zástupcov) a priamu demokraciu, kde ľud nielenže môže, ale aj reálne rozhoduje sám a to cestou ľudového hlasovania. Voľby je potom možné vo všeobecnosti charakterizovať ako právom upravený, časovo a miestne zladený proces kreácie zastupiteľských zborov ako kolegiálny
Autor: JUDr. Mikuláš Füleky PhD.
Univerzita: Bulletin advokácie SAK
Abstrakt: Cieľom tohto príspevku je poukázať na jednotlivé formy zásahu do súkromného života na pracovisku, ponúknuť riešenie, aby nedošlo ku konfliktom medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pri analýze právneho stavu vychádzame z medzinárodných dohovorov, primárneho a sekundárneho práva Európskej únie, ako aj z aktuálnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, ktoré nám so svojou judikatúrou pomáhajú pri výklade niektorých pojmov a uľahčujú nájsť hranicu medzi súkromím zamestnanca a oprávnenými záujmami zamestnávat ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  Právo na súkromný život je základným ľudským právom, ktoré chránia najvýznamnejšie medzinárodné dohovory a na vnútroštátnej úrovni najmä Ústava Slovenskej republiky,[1] Trestný zákon,[2] Občiansky zákonník[3] a tiež zákon o ochrane osobných údajov.[4] K tomuto právu patrí aj ochrana osobnosti a ochrana pred neoprávnenými zásahmi do súkromnej sféry osoby. K zásahom do týchto práv v ostatnom obd
Autor: Mgr. Tomáš Čentík
Univerzita: Ulpianus
Abstrakt: Väčšinu ľudí zrejme neprekvapí skutočnosť, že zamestnanec musí za určitých okolností pracovať proti svojej vôli aj počas sviatkov a tak si napríklad namiesto killovania kapríka z vane počas štedrovečerného dňa bude tráviť čas na benzínke obsluhujúc zúfalcov, ktorí (ako svoju poslednú možnosť) vianočný darček prišli kúpiť tam.

Úryvok z textu:
Väčšinu ľudí zrejme neprekvapí skutočnosť, že zamestnanec musí za určitých okolností pracovať proti svojej vôli aj počas sviatkov a tak si napríklad namiesto killovania kapríka z vane počas štedrovečerného dňa bude tráviť čas na benzínke obsluhujúc zúfalcov, ktorí (ako svoju poslednú možnosť) vianočný darček prišli kúpiť tam. Dnes si položíme otázku, či zamestnanec počas sviatkov smie pracovať - v ďalších riadkoch si preto rozoberieme nielen povinnosť, ale aj právo zamestnanca vykonávať
Autor: Mgr. Monika Seilerová
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Pracovné právo vo svojej časti zahŕňajúcej súkromnoprávne prvky, v sebe elementárne nesie otázku o možnosti použitia inštitútu zastúpenia v pracovnoprávnej oblasti. Vzťah Občianskeho zákonníka ako právneho predpisu lex generealis ku Zákonníku práce ako právneho predpisu lex specialis, umožňuje použitie niektorých občianskoprávnych inštitútov, okrem iného, aj inštitútu „zastúpenia“. V príspevku sa zaoberáme pracovnoprávnou subjektivitou subjektov pracovných vzťahov individuálneho pracovného práva, predovšetkým u fyzických osôb, a na ňu nadväzujúcim použitím ustanovení zastúpenia podľa Občianske ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Prvotné nazeranie na použitie inštitútu zastúpenia v pracovnom práve prináša otázku, či možno v pracovnom vzťahu ako špecifickom súkromnoprávnom vzťahu, vôbec uvažovať o možnostiach aplikácie tohto občianskoprávneho inštitútu. V dimenzii naskytujúcich sa úvah je východiskovým bodom kogentná definícia závislej práce, ale aj všeobecne známy osobitý charakter pracovnoprávnych vzťahov. Ich typickou črtou je tzv. osobný výkon práce ako ľudskej činnosti, v ktorej jednotlivec vykonáva prá
MENU