Nájdené právne články pre výraz: zamestnanecké dielo

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 7

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

6 dokumentov
5 dokumentov
50 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: Mgr. Gabriela Simková
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Predkladaný príspevok predstavuje podrobnú analýzu inštitútu zamestnaneckého diela, so zameraním na osobitosti výkonu osobnostných a majetkových autorských práv. Pozornosť je venovaná problematike úpravy tvorby autorských diel v pracovnom pomere v našich právnych podmienkach a s tým súvisiacich aplikačných problémov, ktoré je v praxi potrebné vo vzťahu zamestnanec- zamestnávateľ mnohokrát riešiť. Cieľom článku je poskytnúť komplexný pohľad na zamestnanecké dielo a poukázať na nedokonalosti či nedôslednosť zákonodarcu pri koncipovaní predmetnej právnej úpravy. Pre porovnanie, ako aj lepšie poch ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
Úvod   Obsahom autorských práv sú výhradné osobnostné a výhradné majetkové autorské práva. Podľa autorskoprávnej teórie ide o tzv. dualistický prístup, v českej teórii autorského práva označovaný aj ako „quasidualizmus". Spoločným znakom osobnostných a majetkových autorských práv je ich neprevoditeľnosť a nemožnosť vzdania sa týchto práv (to sa však netýka relatívnych majetkových práv, teda pohľadávok, vzniknutých zrealizácie absolútneho majetkového práva).1 K určitému prelomeniu tejt
Autor: JUDr. Tatiana Mičudová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: V zmysle čl. 6 Civilného sporového poriadku majú strany sporu v konaní rovné postavenie. Rovnosť postavenia sa prejavuje v možnosti v rovnakej miere uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Výnimkou sú spory, kde je potrebné vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu, tzv. spory s ochranou slabšej strany. Medzi spory s ochranou slabšej strany de iure nepatria spory autorov súvisiace s on-line použitím ich diel, hoci de facto by sme sem autora mohli zaradiť vzhľadom na problém unesenia dôkazného bremena zo strany autora v konaní.

Úryvok z textu:
1 ROVNOSŤ SPOROVÝCH STRÁN Zásada rovnosti občanov pred zákonom, ktorá je ustanovená v čl. 12 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava“) sa v civilnom sporovom konaní premieta do princípu rovnosti sporových strán upraveného v čl. 6 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“). V procesnoprávnej rovine predstavuje princíp rovnosti sporových strán zá
Autor: JUDr. Tomáš Sninčák
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: V predkladanom príspevku sa autor zaoberá všeobecnou úpravou dohôd o vykonaní práce mimo pracovného pomeru v legislatíve Slovenskej republiky. Osobitnú pozornosť venuje právnej úprave dohody o brigádnickej práci študenta. Kriticky vníma vekové obmedzenie statusu študenta pri vykonávaní tejto dohody. Pozornosť venuje štruktúre platenia odvodov z tejto dohody vrátane zákonnej výnimky. Zároveň polemizuje o výhodnosti, resp. nevýhodnosti zaradenia dohody o brigádnickej práci študenta do sociálneho systému a dopad tejto právnej úpravy na samotných študentov.

Úryvok z textu:
I.   ÚVOD Dohody o prácach mimo pracovného pomeru sa majú uzatvárať len výnimočne, zväčša na úlohy malého rozsahu alebo také, ktoré charakterizuje ojedinelosť pracovných úloh. Pracovnoprávne vzťahy vznikajúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru patria popri pracovnom pomere k základným pracovnoprávnym vzťahom, v rámci ktorých sa vykonáva určitá pracovná činnosť alebo práca za odmenu.[1] [2]Pri dohodách o prácach mimo pracovného pomeru ide o osobi
Autor: Mgr. Gabriela Simková
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Cieľom predkladaného príspevku je poskytnúť komplexný a ucelený prehľad prostriedkov, ktoré slovenský právny poriadok poskytuje autorovi alebo inej oprávnenej osobe, a to v prípade ohrozenia alebo porušenia jeho majetkových autorských práv. Najväčšiu pozornosť príspevok venuje Autorskému zákonu, ako doplňujúcemu občianskoprávnemu predpisu. Ten vo svojich ochranných ustanoveniach odkazuje aj na primerané použitie Občianskeho zákonníka, ako základného predpisu súkromného práva. Majetkovým právam autora poskytuje ochranu aj Trestný zákon, ktorý sa použ ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  1 ÚVOD Moderné prostriedky šírenia autorských diel umožňujú v doteraz nebývalej miere zásahy do autorského práva, ktoré závažným spôsobom poškodzujú práva autorov a iných nositeľov práv. Ochrana autorského práva v súčasnej dobe rýchleho rozvoja prenosu dát a vývoja nových technológií, ktoré umožňujú rozširovať spôsoby použitia autorských diel, nadobúda čoraz významnejší spoločenský zmysel. V danom prípade však
Autor: JUDr. Norbert Adamov PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Práva k audiovizuálnej vedeckej dokumentácii treba v náväznosti na zaznamenaný obsah subsumovať buď pod práva k audiovizuálnym záznamom alebo pod práva k audiovizuálnym dielam. Dispozičné práva k audiovizuálnemu záznamu alebo audiovizuálnemu dielu prináležia subjektom vymezeným v Autorskom zákone. Hoci by sa mohlo zdať, že určenie okruhu oprávnených osôb, ktoré by mali uskutočňovať výkon dispozičných práv k audiovizuálnemu dielu nemusí byť komplikované, v prípadoch, kedy sa na realizácii audiovizuálneho projektu podieľa viacero subjektov, ktorých pôsobnosť nie je explicitne vymezená, resp. int ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Práva k audiovizuálnej vedeckej dokumentácii treba v náväznosti na zaznamenaný obsah subsumovať buď pod práva k audiovizuálnym záznamom alebo pod práva k audiovizuálnym dielam. Táto bipolarita má svoju logiku len v právnej rovine, pretože z technického hľadiska audiovizuálne dielo nemôže existovať bez toho, aby bolo zaznamenané na nejakom nosiči informácií. Z toho vyplýva, že audiovizuálne dielo je z technickej stránky tiež audiovizuálnym záznamom, avšak rozdiel spočíva v tom, že p
Autor: JUDr. Martina Haršányová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Subjektami v konaniach o ochrane osobnosti v mediálnom prostredí sú väčšinou na jednej strane majitelia médií a na druhej strane tzv. osoby verejného záujmu. Pojem „verejný záujem“ je častokrát pri obhajobe medializácie informácií zo súkromia osôb verejného záujmu zamieňaný so „zvedavosťou verejnosti“. Osoby verejného záujmu nie sú v právnej teórii jednoznačne definované. Za osoby verejného záujmu sú považovaní nielen politici, ale aj umelci, a rôzne osobnosti spoločenského života. Charakter spoločenského postavenia subjektu ochrany osobnosti v mediálnom prostredí určuje argumentáciu ohľadom m ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Konkretizácia a špecifikácia subjektov ochrany osobnosti v mediálnom prostredí v spore o ochrane osobnosti, je absolútne kľúčová pre konečné rozhodnutie súdu, na čo poukazujú aj nálezy Ústavného súdu a judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej ESĽP).  Konkretizáciu subjektov, teda vecnú legitimáciu, si súdy zodpovedajú v rámci otázky kto je v danom prípade subjektom ochrany a kto je subjektom zásahu, a to hneď na začiatku konania o ochrane osobnosti. Pokiaľ ni
Autor: Mgr. Petra Žárská LLM.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autorky sa vo svojom príspevku venujú otázkam ochrany autorských diel, ktoré sú neoprávnené zverejnené a rozmnožované v online prostredí. Vo svojom diele predstavujú možnosti efektívnej ochrany autorských práv autorov takýchto diel, prostredníctvom právnej analýzy žalôb zabezpečujúcich ochranu hmotnoprávnych nárokov autora zakotvených v zákone č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon. Prevalencia ich analýzy je zameraná na otázku vhodnosti a efektívnosti aplikácie skúmaných žalôb v súvislosti s protiprávnym obsahom nachádzajúcim sa v online prostredí, pričom autorky zdrojový materiál svojho príspevku ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Právnymi prostriedkami ochrany pri porušení akýchkoľvek práv v slovenskej legislatíve sú vo všeobecnosti predžalobné výzvy, neodkladné opatrenia, zabezpečenie dôkazného prostriedku a žaloby. Pri porušovaní autorských práv existuje určitá logická a časová následnosť použitia prostriedkov právnej ochrany. Z praktických pracovných skúsenosti autoriek a s konzultácií nimi vedenými s odborníkmi z praxe za účelom stanovenia štandardného postupu pri porušovaní nielen autorských práv a
MENU