Nájdené právne články pre výraz: zavinenie

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 331

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

3821 dokumentov
1585 dokumentov
32084 dokumentov
134 dokumentov
65 dokumentov
8 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: Eva Kováčechová
Zdroj: Otvorené Právo
Kľúčové slová: náhrada nemajetkovej ujmyzavinenieneoprávnený zásah
Abstrakt: Stanovenie hornej hranice výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy a povinnosť súdu prihliadať na osobu a jej majetkové pomery, ktorá spôsobila neoprávnený zásah.

Úryvok z textu:
Pri hľadaní kritérií, ktoré by mali byť zohľadnené pri určovaní náhrady nemajetkovej ujmy a mali by mať svoju legislatívnu stopu v platnom znení OZ, sme vychádzali predovšetkým z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra vo veci ochrany osobnosti a slobody prejavu je bohatá, trochu menej materiálu ESĽP poskytuje vo vzťahu k určovaniu sankcie / náhrady, ktorou môže byť „škodca“ postihnutý. ESĽP však v zásade drží líniu, podľa ktorej uložená sankcia nesmie byť neprimerane prísna a
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Niekoľko poznámok, ktoré nadväzujú na článok Tomáša Hudeca a zaoberajú sa problematikou trestného činu nezaplatenia dane a poistného

Sprievodný text: S člán-kom To-má-ša Hu-de-ca s náz-vom „Ne-zap-la-te-nie da-ne a pois-tné-ho – Vy-šet-ro-va-nie ale-bo no-vo-do-bý in-kvi-zič-ný pro-ces“ je nut-né sa sto-tož-niť v tom, že na napl-ne-nie zna-kov zá-klad-nej skut-ko-vej pod-sta-ty tres-tné-ho či-nu ne-zap-la-te-nia da-ne a pois-tné-ho pod-ľa § 278 ods. 1 Tr. zák. sa cel-kom ne-po-chyb-ne vy-ža-du-je úmy-sel-né za-vi-ne-nie. Ak te-da do-zo-ro-vý pro-ku-rá-tor sku-toč-ne za-mie-tol sťaž-nosť ob-vi-ne-né-ho (tak ako to po-pi-su-je autor člán-ku) s od-ôvod-ne-ním, že ob-vi-ne-ný „bol ako po-vin-ne ne-mo-cen-sky a dô-chod-ko-vo pois-te-ná oso-ba po-vin-ný od-vá-dzať pois-tné, čo mu vy-plý-va zo zá-ko-na o so-ciál-nom pois-te-ní, pri-čom nie je roz-ho-du-jú-ce aké mal príj-my, pre-to-že bol po-vin-ný pla-tiť pois-tné naj-me-nej z mi-ni-mál-ne-ho vy-me-ria-va-cie-ho zá-kla-du a to aj vte-dy, keď je-ho sku-toč-né príj-my ne-do-sa-ho-va-li ten-to mi-ni-mál-ny vy-me-ria-va-cí zá-klad“, tak ta-ká-to ar-gu-men-tá-cia je ab-so-lút-ne v roz-po-re s us-ta-no-ve-nia-mi Tres-tné-ho zá-ko-na (v roz-po-re so zá-klad-mi tres-tnop-ráv-nej zod-po-ved-nos-ti), pre-to-že zá-sa-du vy-vo-dzo-va-nia zod-po-ved-nos-ti za za-vi-ne-né ko-na-nie, kto-rá sa de-sať-ro-čia up-lat-ňu-je v tres-tnom prá-ve nep-rí-pus-tne nah-rá-dza ob-jek-tív-nou zod-po-ved-nos-ťou oso-by za nás-le-dok, pres-nej-šie za dlh.

Úryvok z textu:
1/ S člán­kom To­má­ša Hu­de­ca s náz­vom „Ne­zap­la­te­nie da­ne a pois­tné­ho – Vy­šet­ro­va­nie ale­bo no­vo­do­bý in­kvi­zič­ný pro­ces“ je nut­né sa sto­tož­niť v tom, že na napl­ne­nie zna­kov zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ne­zap­la­te­nia da­ne a pois­tné­ho pod­ľa § 278 ods. 1 Tr. zák. sa cel­kom ne­po­chyb­ne vy­ža­du­je úmy­sel­né za­vi­ne­nie. Ak te­da do­zo­ro­vý pro­ku­rá­tor sku­toč­ne za­mie­tol sťaž­nosť ob­vi­ne­né­ho (tak ako to po­pi­su­
Autor: JUDr. Ľubomír Macháček
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Článok sa zaoberá spornou problematikou týkajúcou sa posudzovania otázky, či možno spáchať nedbanlivostný trestný čin na chránenej osobe.

Sprievodný text: V praxi sa čas-to stre-tá-vam s ne-jed-not-ným ná-zo-rom or-gá-nov čin-ných v tres-tnom ko-na-ní na otáz-ku, či je mož-né spá-chať trest-ný čin usmr-te-nia pod-ľa § 149 Tr. zá-ko-na na chrá-ne-nej oso-be, a tým napl-niť kva-li-fi-ko-va-nú skut-ko-vú pod-sta-tu toh-to tres-tné-ho či-nu v zmys-le § 149 ods. 1, ods. 2, písm. b) Tr. zá-ko-na. Tou-to prob-le-ma-ti-kou sa za-obe-ra-li už aj star-šie od-bor-né pub-li-ká-cie, kto-ré ap-li-ká-ciu tej-to okol-nos-ti, kto-rá pod-mie-ňu-je ulo-že-nie vy-ššej tres-tnej sadz-by pri tres-tnom či-ne usmr-te-nia po-va-žo-va-li za spor-né, av-šak bliž-šie zdô-vod-ne-nia svo-jich práv-nych zá-ve-rov neuvied-li.Sú však aj auto-ri (napr. prof. JUDr. Ivor DrSc.), kto-rí vy-slo-vi-li ná-zor, že pou-ži-tie tej-to okol-nos-ti pri tres-tnom či-ne usmr-te-nia nep-ri-chá-dza do úva-hy. Dom-nie-vam sa, že to-to tvr-de-nie si je mož-né v pl-nej mie-re os-vo-jiť a to naj-mä s pou-ka-zom na us-ta-no-ve-nie § 139 ods. 2 Tr. zá-ko-na, v kto-rom sa uvá-dza, že us-ta-no-ve-nie § 139 ods. 1 Tr. zá-ko-na (us-ta-no-ve-nie, kto-ré de-fi-nu-je kto je chrá-ne-nou oso-bou) sa ne-pou-ži-je, ak trest-ný čin ne-bol spá-cha-ný v sú-vis-los-ti s pos-ta-ve-ním, sta-vom ale-bo ve-kom chrá-ne-nej oso-by.

Úryvok z textu:
Je mož­né spá­chať trest­ný čin usmr­te­nia na chrá­ne­nej oso­be? Autor: JUDr. Ľubo­mír Ma­chá­ček V praxi sa čas­to stre­tá­vam s ne­jed­not­ným ná­zo­rom or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní na otáz­ku, či je mož­né spá­chať trest­ný čin usmr­te­nia pod­ľa § 149 Tr. zá­ko­na na chrá­ne­nej oso­be, a tým napl­niť kva­li­fi­ko­va­nú skut­ko­vú pod­sta­tu toh­to tres­tné­ho či­nu v zmys­le § 149 ods. 1, ods. 2, písm. b) Tr. zá­ko­na. Tou­to prob­le­ma­ti­kou sa za­obe­ra­li už a
Autor: Zdenka Dvoranová
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Autorský kolektív sa v predloženom vedeckom článku zaoberá problematikou miery zavinenia zamestnanca a zamestnávateľa pri vzniku škody pri realizácií pracovnoprávneho vzťahu v podobe pracovného úrazu. Osobitne je pozornosť venovaná predovšetkým následnému vplyvu miery zavinenia zamestnanca na poskytovanie úrazových dávok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a najmä existujúcim aplikačným skúsenostiam, že dôsledkom súčasnej právnej úpravy je krátenie alebo nepriznanie úrazových dávok realizované na základe stanovenej miery zavinenia zamestnávateľom be ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
ÚVOD1 Ochrana zdravia zamestnancov patrí medzi najvýraznejšie determinanty uspokojivého a zdraviu nezávadného pracovného prostredia, ktoré garantuje zamestnancom nielen zákon č. 462/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Ústava SR“) alebo čl. 3 Základných zásad zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákonník práce“). Problematika ochrany zdravia zamestnancov sa stala natoľko kľúčovou témou, že je prav
Autor: JUDr. Blažena Antalová CSc.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Jedným zo súkromných deliktov v rímskom práve b olo protiprávne p oškodenie cudzej veci (damnum iniuria dat um), upravené v plebiscite lex Aquilia. Samotné poškodenie cudzieho majetku ešte neznamenalo splnenie predpokladov zo dpovednosti za uvedený delikt a tým aj aplikovateľnosť Akviliovho zákona. Aby páchateľ bol zodpovedný, musel (okrem iného) spôsobiť škodu protiprávne (iniuria) a zároveň ju aj zaviniť.

Úryvok z textu:
Jedným zo súkromných deliktov v rímskom práve b olo protiprávne p oškodenie cudzej veci (damnum iniuria dat um), upravené v plebiscite lex Aquilia. Samotné poškodenie cudzieho majetku ešte neznamenalo splnenie predpokladov zo dpovednosti za uvedený delikt a tým aj aplikovateľnosť Akviliovho zákona. Aby páchateľ bol zodpovedný, musel (okrem iného) spôsobiť škodu protiprávne (iniuria) a zároveň ju aj zaviniť. 1. Iniuria Pojem iniuria možno chápať v zmysle rímskeho p ráva dvojzmyse
Autor: JUDr. Denisa Hamranová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: V rámci majetkových dispozícií frekventovane dochádza k situáciám, kedy poškodená osoba, ktorá bola uvedená do omylu v zmysle trestného činu podvodu sa mohla chrániť voči omylu a to dodržaním obvyklej miery opatrnosti. Príspevok sa zameriava najmä na judikatúru a rozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktoré frekventovane uplatňujú princíp ultima ratio s odvolaním sa na nedodržanie povinnej miery opatrnosti poškodenej, teda oklamanej osoby najmä pri trestnom čine podvodu.

Úryvok z textu:
1. ÚVOD Skutková podstata trestného činu podvodu je sprevádzaná uskutočňovaním majetkových transakcií poväčšine uzatváraním kúpnych zmlúv. Pri takejto dispozícii je však nutné uvedomiť si, že je spojená s určitým rizikom nebezpečenstva, ktorá je štátom akceptovateľná. V teórii sa hovorí o tzv. obvyklej (bežnej) miere opatrnosti. V dôsledku tohto štát ponúka viaceré alternatívy eliminovania takéhoto rizika, či už v obchodnoprávnej alebo v civilnoprávnej oblasti. Preto sa tak orgány čin
Autor: prof. JUDr. PhDr. Tomáš Gábriš PhD., LLM, MA
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Príspevok venuje pozornosť možnostiam zmluvného obmedzenia alebo vylúčenia zodpovednosti za škodu spôsobenú športovým úrazom, a tiež sa venuje príbuzným otázkam informovaného súhlasu. Dospieva k poznatku, že zodpovednosť za škodu na zdraví zásadne nemožno preventívne pred vznikom škody vylúčiť. Rovnako nie je z pochopiteľných príčin možné zmluvne vylúčiť trestnoprávnu zodpovednosť. Aj trestné právo však rešpektuje, že niektoré fyzické kontakty, ktoré by mohli napĺňať znaky skutkových podstát trestných činov, napĺňajú spoločenský záujem na športovaní, ktorý je vyjadrený aj včl.165 ZFEÚ.[1] Špor ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
ÚVOD     Pojmom waiver sa v angloamerickom svete, resp. v krajinách právneho okruhu common law rozumie vo všeobecnosti vzdanie sa práva. V športovoprávnom kontexte sa ním rozumie špeciálne vzdanie sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone športovej činnosti. Ide teda o prostriedok, ktorý má slúžiť na vylúčenie zodpovednosti za škodu. Škoda pritom môže mať formu škody na zdraví, resp. na tele, ale tiež majetkovú formu. Súčasťou a pojmovým znakom inštitútu „w
Autor: JUDr. Peter Šamko
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Prehľad a stručný výklad podstatných ustanovení zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorý nadobudne účinnosť už dňom 01.07.2016.

Sprievodný text: 1/ Tres-tnú zod-po-ved-nosť práv-nic-kých osôb up-ra-vu-je zá-kon č. 91/2016 Z. z. o tres-tnej zod-po-ved-nos-ti práv-nic-kých osôb. Ten-to zá-kon na-do-bú-da účin-nosť dňom 01.07.2016. 2/ pred-met-ný zá-kon za-vá-dza do práv-ne-ho po-riad-ku tzv. pra-vú tres-tnú zod-po-ved-nosť práv-nic-kých osôb (ďa-lej aj PO), kto-rá bu-de mať ob-dob-né pr-vky ako tres-tná zod-po-ved-nosť vy-vo-dzo-va-ná vo-či fy-zic-kým oso-bám (ďa-lej aj FO) s tým, že Trest-ný zá-kon ako aj Trest-ný po-ria-dok sa tu bu-dú pou-ží-vať pod-por-ne, t. j. na tie ob-las-ti, kto-ré zá-kon o tres-tnej zod-po-ved-nos-ti PO neup-ra-vu-je.

Úryvok z textu:
1/ Tres­tnú zod­po­ved­nosť práv­nic­kých osôb up­ra­vu­je zá­kon č. 91/2016 Z. z. o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti práv­nic­kých osôb. Ten­to zá­kon na­do­bú­da účin­nosť dňom 01.07.2016. 2/ pred­met­ný zá­kon za­vá­dza do práv­ne­ho po­riad­ku tzv. pra­vú tres­tnú zod­po­ved­nosť práv­nic­kých osôb (ďa­lej aj PO), kto­rá bu­de mať ob­dob­né pr­vky ako tres­tná zod­po­ved­nosť vy­vo­dzo­va­ná vo­či fy­zic­kým oso­bám (ďa­lej aj FO) s tým, že Trest­ný zá­kon ako aj Trest­ný po­ria­dok
Autor: Mgr. Tomáš Čentík
Zdroj: Ulpianus
Abstrakt: Určite každý z Vás pozná minimálne aspoň z počutia (príp. z filmu) situáciu, keď sa v rámci určitého kolektívu (napr. partia kamarátov, spolužiakov, kolegov v práci a pod.) „vyžrebuje“ určitý jedinec ako obeť súca na nedobrovoľné opojenie alkoholom alebo inou omamnou látkou. Cieľom tohto na prvý pohľad nevinného zámeru je spravidla pobavenie sa na účet tejto osoby.

Úryvok z textu:
Určite každý z Vás pozná minimálne aspoň z počutia (príp. z filmu) situáciu, keď sa v rámci určitého kolektívu (napr. partia kamarátov, spolužiakov, kolegov v práci a pod.) „vyžrebuje“ určitý jedinec ako obeť súca na nedobrovoľné opojenie alkoholom alebo inou omamnou látkou. Cieľom tohto na prvý pohľad nevinného zámeru je spravidla pobavenie sa na účet tejto osoby. V našom príbehu bude hlavnou postavou oraganizujúcou tento druh zábavy (v úlohe škodcu) Alan Garner z filmu HANGOVER (v slov
Autor: JUDr. Ing. Timotej Baďo
Zdroj: Právne listy
Abstrakt: Autor sa zaoberá otázkou, či je možné stíhať právnickú osobu aj bez zistenia konkrétnej fyzickej osoby, ktorá sa dopustila pričítateľného konania. Príspevok sa zaoberá aj niektorými ďalšími otázkami, ktoré súvisia s problematikou pričítateľnosti a trestným stíhaním právnickej osoby.

Úryvok z textu:
K prob­le­ma­ti­ke stí­ha­nia práv­nic­kej oso­by ako je­di­né­ho pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu V zmys­le us­ta­no­ve­nia § 4 ods. 4 zá­ko­na č. 91/2016 Z. z. o tres­tnej zod­po­ved­nos­ti práv­nic­kých osôb a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov (ďa­lej aj „ZTZPO“): Tres­tná zod­po­ved­nosť práv­nic­kej oso­by nie je pod­mie­ne­ná vy­vo­de­ním tres­tnej zod­po­ved­nos­ti vo­či fy­zic­kej oso­be a nie je pod­mie­ne­ná ani zis­te­ním, kto­rá kon­krét­na fy­zic­ká oso­ba ko­na­la
MENU