Nájdené právne články pre výraz: zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 28

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

1239 dokumentov
1329 dokumentov
14934 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Autor: Dagmara Kubíčková
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: Dňa 16. októbra 2012 Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) prijal rozhodnutie v prospech Slovenskej republiky v prípade Neština proti Slovenskej republike. Sťažovateľ, pán Marián Neština, sa podľa článku 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru v spojení s článkom 6 ods. 1 Dohovoru sťažoval, že mu bol odopretý prístup k vyšetrovaciemu spisu, v dôsledku čoho nemal dostatok informácií na prípravu svojej obhajoby.

Úryvok z textu:
Neština proti Slovenskej republike rozhodnutie o prijateľnosti zo 16. októbra 2012 Dňa 16. októbra 2012 Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) prijal rozhodnutie v prospech Slovenskej republiky v prípade Neština proti Slovenskej republike. Sťažovateľ, pán Marián Neština, sa podľa článku 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru v spojení s článkom 6 ods. 1 Dohovoru sťažoval, že mu bol odopretý prístup k vyšetrovaciemu spisu, v dôsledku čoho nemal dostatok informácií na prípravu svojej ob
Autor: Mgr. Michael Válek
Zdroj: Učená právnická spoločnosť
Abstrakt: V prípade Bednár proti Slovenskej republike sa sťažovateľ podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru sťažoval na neprimeranú dĺžku vnútroštátneho konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín a Okresnom súde Námestovo, ako aj na nemožnosť získania náhrady za toto porušenie v rozpore s článkom 13 Dohovoru. Dĺžkou napadnutého konania sa zaoberal aj ústavný súd, ktorý sťažnosť sťažovateľa podľa článku 127 ústavy odmietol okrem iného aj z toho dôvodu, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti na ústavný súd nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi Okresného súdu Dolný Kubín. Vo vzťahu k prieťahom v konaní ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
V prípade Bednár proti Slovenskej republike sa sťažovateľ podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru sťažoval na neprimeranú dĺžku vnútroštátneho konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín a Okresnom súde Námestovo, ako aj na nemožnosť získania náhrady za toto porušenie v rozpore s článkom 13 Dohovoru. Dĺžkou napadnutého konania sa zaoberal aj ústavný súd, ktorý sťažnosť sťažovateľa podľa článku 127 ústavy odmietol okrem iného aj z toho dôvodu, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti na ústavný súd nepod
Autor: Mgr. Daniel Zigo
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá problematikou hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov, v rámci ktorej existujú legislatívne snahy v Národnej rade Slovenskej republiky, ktoré sa dlhodobo pokúšali presadiť prijatie daného inštitútu prostredníctvom novelizácie zákona č. 514/2003 Z. z., a ktoré sa pretavili i do Programového vyhlásenia vlády na roky 2020 - 2024. Z predchádzajúcich legislatívnych snáh môžeme podľa autora predpokladať akým spôsobom bude tento inštitút vymedzený v návrhoch zákona, ktoré majú byť predložené do NRSR v najbližšom období počas roka ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  1. ÚVOD Otázka hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov alebo lepšie povedané ich súkromnoprávna zodpovednosť za škodu spôsobenú štátu pri spravovaní jeho majetku je pomerne kontroverzná problematika, ktorej sa pravidelne (tu musím podotknúť, že najmä v predvolebnom období), venujú politici i odborná verejnosť z radov právnikov, politológov či sociológov. Téma tohto príspevku
Autor: Prof. JUDr. Jozefa Suchoža DrSc.
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Problematika obchodnoprávnej zodpovednosti stále ožíva. Ocitá sa však v nových kontextoch. Jeho aktualizácia je daná súčasným stavom slovenskej (rovnako čes- kej) legislatívy, ktorá hľadá adekvátny koncept právnej úpravy zodpovednosti v obchodných záväzkových vzťahoch (napokon v širšom slova zmysle „v obchod- ných vzťahoch vôbec“). Celý tento problém súvisí tiež s prípravou nového Občian- skeho zákonníka (jeho koncepciou) a novej úpravy obchodných vzťahov, ako od- vodeného derivátu súkromnoprávnej rekodifikácie.

Úryvok z textu:
  I. Vymedzenie problému Problematika obchodnoprávnej zodpovednosti stále ožíva. Ocitá sa však v nových kontextoch. Jeho aktualizácia je daná súčasným stavom slovenskej (rovnako čes- kej) legislatívy, ktorá hľadá adekvátny koncept právnej úpravy zodpovednosti v obchodných záväzkových vzťahoch (napokon v širšom slova zmysle „v obchod- ných vzťahoch vôbec“). Celý tento problém súvisí tiež s prípravou nového Občian- skeho záko
Autor: Mgr. Zuzana Čierniková
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: V článku sa autorka venuje problematike preskúmavania individuálnych správnych aktov územnej samosprávy, konkrétne neprávoplatných rozhodnutí obcí v sankčných veciach. V prvej časti predstavuje východiská súvisiace s postavením územnej samosprávy v štáte, rozbor platnej právnej úpravy rozhodovania obcí v sankčných veciach a pravidiel ústavne konformného výkladu. Druhá časť rozoberá rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov pri preskúmavaní neprávoplatných rozhodnutí obce v sankčných veciach. Tretia časť sa zaoberá vplyvom rozhodovacej činnosti súdov na právnu prax z pohľadu efektivity.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Príspevok sa týka problematiky individuálneho rozhodovania územnej samosprávy, pričom z pohľadu subjektov rozhodovania sa zameriava na rozhodovanie obcí, z pohľadu obsahu rozhodovania sa zameriava na sankčné rozhodnutia, teda rozhodnutia vydávané obcami v priestupkovom konaní a v správnom konaní o správnom delikte a z pohľadu právnych účinkov individuálneho správneho aktu sa zameriava na neprávoplatné rozhodnutia obcí. 2 POZITÍVNOPRÁVNE A TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ Pri rozbore
Autor: prof. JUDr. Katarína Tóthová DrSc.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Bratislavské právnické fórum
Abstrakt: Autorka vychádza z dikcie čl. 46 ods. 3 ústavy SR a akcentuje, že objektívna zodpovednosť štátu nie je zodpovednosť za nezákonnosť. Je to zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonnosťou. Upriamuje pozornosť na právnu úpravu postupu vymoženia si náhrady škody. Považuje ho v praxi za neefektívny a ponúka návrhy de lege ferenda.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Jedným zo základných znakov právneho štátu musí byť spojenie nezákonného výkonu štátnej moci a verejnej moci s uplatňovaním zodpovednosti. Tá môže mať rôzny charakter. Ústava SR v článku 46 ods. 3 zakotvuje tieto zodpovednostné vzťahy v rámci práva na súdnu a inú právnu ochranu nasledovne: „Každý má právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym úradným postupom.“ Konkretizácia tohto ustanovenia ú
Autor: JUDr. Miroslava Žitníková
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Cieľom môjho príspevku je zaoberať sa stručným pohľadom zodpovednosťou prokurátora za škodu pri výkone verejnej moci. Keďže otázka náhrady škody je stále aktuálnejšou témou, rozdelila som prácu kapitol prostredníctvom ktorých sa budem zaoberať zodpovednosťou za škodu zo všeobecného hľadiska tzn. právna úprava v Slovenskej republike. Na danú úpravu bude nadväzovať stručná úprava postavenia prokurátora v právnom poriadku SR pri výkone verejnej moci.

Úryvok z textu:
1. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - všeobecne „Keďže porušovanie zákonnosti pri výkone verejnej moci je spoločensky neprijateľným javom, musia mať orgány verejnej moci v právnom štáte právne postavenie, ktoré bez pochybností umožní uplatnenie ich zodpovednosti za každé porušenie zákona alebo za ich každý nesprávny úradný postup.“1 Ústava Slovenskej republiky poskytuje všetkým osobám štátu záruku ochrany pri škode spôsobenej výkonom verejnej moci tým, že im prizná
Autor: Alexander Bröstl, ml.
Zdroj: Ulpianus
Abstrakt: Šiesta hlava prvej časti Civilného sporového poriadku (s názvom „Iné subjekty konania“), pri ktorej sme v predchádzajúcom príspevku ukončili naše putovanie po novom procesnom kódexe upravuje postavenie prokurátora (§ 89 CSP), Európskej komisie a Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (§ 90 CSP) a iných osobitných subjektov (§ 91 CSP) v sporovom konaní.

Úryvok z textu:
Šiesta hlava prvej časti Civilného sporového poriadku (s názvom „Iné subjekty konania“), pri ktorej sme v predchádzajúcom príspevku ukončili naše putovanie po novom procesnom kódexe upravuje postavenie prokurátora (§ 89 CSP), Európskej komisie a Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (§ 90 CSP) a iných osobitných subjektov (§ 91 CSP) v sporovom konaní. Podľa navrhovanej právnej úpravy bude môcť prokurátor podať žalobu, ak: ide o uplatnenie nároku štát
Autor: JUDr. Marica Pirošíková
Zdroj: UPJŠ Košice
Abstrakt: Autorka v článku hodnotí tretie funkčné obdobie Ústavného súdu Slovenskej republiky z pohľadu rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý niektoré jeho prístupy označil za nesúladné s judikatúrou ESĽP. Upozorňuje na to, že ESĽP vytkol Ústavnému súdu Slovenskej republiky priznávanie nedostatočného finančného zadosťučinenia, neposúdenie celkovej dĺžky konania prebiehajúceho na viacerých stupňoch, podmieňovanie prijatia ústavnej sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní predchádzajúcou sťažnosťou predsedovi súdu, podmieňovanie prijatia ústavnej sťažnosti na prieťahy v správnom konan ... Znenie článku je skrátené. Pre úplné znenie článku sa zaregistrujte a prihláste.

Úryvok z textu:
  Tretie funkčné obdobie charakterizuje z môjho pohľadu ako zástupkyne SR pred ESĽP intenzívna a konštruktívna spolupráca s pani predsedníčkou Ústavného súdu SR (ďalej len „ústavný súd“), za ktorú by som sa rada opätovne poďakovala, a to tak pokiaľ ide o prípravu podkladov zasielaných našej kancelárii v súvislosti prípravou stanovísk adresovaných Európskemu súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v Štrasburgu, ako aj pokiaľ ide o prijímanie opatrení, ktoré vyžaduje Výbor ministrov Rady E
Autor: JUDr. Antónia Ambrózyová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore
Abstrakt: Príspevok sa zaoberá otázkou nazerania do spisov podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov a nahliadania do spisov podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, ako aj vzťahom uvedených právnych predpisov. Ďalej sú v ňom rozpísané ustanovenia týkajúce sa problematiky nazerania a nahliadania do spisov. Záver poukazuje na aplikačnú prax pri nazeraní a nahliadaní do spisov. Cieľom príspevku je upozorniť na výnimku z pravidla.

Úryvok z textu:
1 ÚVOD Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) je dlhoročným všeobecným procesnoprávnym predpisom v oblasti výkonu verejnej správy, zároveň sa jeho základné pravidlá primerane používajú aj pri vydávaní iných písomností, ktoré nemajú povahu rozhodnutí a zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o informáciách“) je výsledko
MENU