Nájdené rozsudky pre výraz: súdna prax

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 20

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

4759 dokumentov
2061 dokumentov
15218 dokumentov
69 dokumentov
257 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
R 18/1976
Právna veta: Za väčšiu škodu spôsobenú devízovému hospodárstvu v zmysle § 146 ods. 1 Tr. zák. treba považovať škodu najmenej 4000 korún. Pri škode nižšej, ale dosahujúcej sumu najmenej 2000 korún, ide o prečin proti záujmom socialistického hospodárstva podľa § 2 písm. f) zák. č. 150/1969 Zb. Ak devízová škoda nedosahuje ani sumu 2000 Kčs, môže ísť o priestupok podľa § 27 zák. č. 142/1970 Zb. o devízovom hospodárstve, event. podľa § 14 písm. b) zák. č. 60/1961 Zb.

Úryvok z textu:
Na základe sťažnosti pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor SSR v prospech obvinených Š. V., G. K.a P. F. proti právoplatnému rozsudku Okresného súdu v Rožňave z 18. apríla 1974 sp. zn. T 102/74, Najvyšší súd SSR tento rozsudok zrušil a okresnému súdu nariadil, aby vec znova pre- jednal a rozhodol: Z odôvodnenia: Okresný súd v Rožňave uznal uvedeným rozsudkom obvinených Š. V., G. K. a P. F. za vinných z trestného činu ohrozenia devízového hospodárstva podľa § 146 ods. 1 Tr. z
R 8/1971
Právna veta: I. Skutočnosť, že škoda spôsobená činom popísaným v § 3 ods. 1 Zákona o prečinoch je nižšia ako 1500 Kčs nevylučuje možnosť kvalifikovať skutok ako trestný čin, ak je táto kvalifikácia odôvodnená vzhľadom na stupeň nebezpečnosti spáchaného činu pre spoločnosť. II. Okolnosť, že skutok, ktorý formálne vykazuje znaky prečinu podľa § 3 ods. 1 Zákona o prečinoch, bol iba s ohľadom na recidívu páchateľa posúdený ako trestný čin, nebráni, aby páchateľ bol posudzovaný ako obzvlášť nebezpečný recidivista.

Úryvok z textu:
Odôvodnenie: Najvyšší súd SSR z viacerých rozhodnutí nižších súdov zistil, že dochádza k značnej divergencii medzi súdmi v prípadoch, že posudzujú páchateľov, ktorí činom obdobným prečinu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 150/1969 Zb. spôsobili škodu na majetku nižšiu ako 1500 Kčs, pričom skutok so zreteľom n,a osobné a povahové vlastnosti páchateľov alebo na charakter a spôsob jeho vykonania je charakterizovaný znakmi podstatne zvyšujúcimi stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť. Ide o prípady kráde
R 41/1982
Právna veta: Motorovým vozidlom v zmysle § 209a Tr. zák. sa rozumie vozidlo určené na prepravu osôb alebo nákladov každého druhu, ktoré sa pohybuje motorickou silou po ceste {§ 7 ods. 3, 4 vyhlášky č. 100/1975 Zb.}. Ich rozdelenie je uvedené v technickej norme ČSN 30 00 24. Neoprávnené používanie traťového motorového vozíka, ktorý sa pohybuje motorickou silou po železničných koľajniciach, nezakladá preto znaky trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 209a Tr. zák. Môže však vykazovať znaky trestného činu neoprávneného používania veci z majetku v socialistickom vlastníc ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
Právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Čadci z 23. apríla 1981 sp. zn. 2 T 195/81 bol obvinený Š. B. uznaný za vinného z trestných činov sprenevery podľa § 248 ods. 1 Tr. zák. a neoprávneného používania veci z majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 133 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 21. 1. 1981 v Krásnom nad Kysucou predal päť balíkov pozinkovaného pletiva, ktoré mu zveril do úschovy poškodený A. B., a toto pletivo prepravil pre kupujúceho A. Š. do Kysuckého Nového Mesta na
R 21/1977
Právna veta: Škoda na majetku v socialistickom vlastníctve v zmysle § 127 ods. 3 Tr. zák. nevzniká už púhym faktom, že bol neoprávnene vytvorený finančný fond alebo že sa neoprávnene naložilo s finančným fondom alebo s hmotnými prostriedkami spôsobom uvedeným v ustanovení § 127 ods. 1 Tr. zák. Ak za vynaložený finančný fond socialistickej organizácie, z ktorej prostriedkov bol fond neoprávnene vytvorený, boli získané v prospech tej istej socialistickej organizácie zodpovedajúce protihodnoty (materiál, práce, služby a pod.), škoda v zmysle § 127 ods. 3 Tr. zák. nevzniká. Škoda v zmysle tohto zákonného ustan ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
Krajský súd v Bratislave uznal rozsudkom z 3. 2. 1976 sp. zn. 1 T 27/74 obvinenú E. S. za vinnú okrem iného zo spolupáchateľstva na trestnom čine porušovania povinnosti pri nakladaní s finančnými a hmotnými prostriedkami podľa § 9 ods. 2, § 127 ods. 1, 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že ako vedúca PaM Komunálnych služieb mesta Senec spolu s inými osobami v októbri a decembri 1971 pomocou fingovaných výplatných listín na odmeny brigádnikom a pracovníkom podniku získala 12 712 Kčs a 16 269 Kč
R 44/1979
Právna veta: Znaky skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 180 ods. 1 Tr. zák. sú naplnené aj vtedy, keď páchateľ svojím nedbanlivým konaním (rozumie sa aj opomenutie — § 89 ods. 2 Tr. zák.) zvyšuje všeobecné nebezpečenstvo (§ 179 ods. 1 Tr. zák.) alebo sťažuje jeho odvrátenie alebo zmiernenie. Zo znenia tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladaný následok, zvýšenie všeobecného nebezpečenstva alebo sťaženie jeho odvrátenia alebo zmiernenia, môže nastať iba v čase, keď všeobecné nebezpečenstvo (napr. vyvolané požiarom) už existuje. Nie je však rozhodujúce, či sa konanie pác ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
Minister spravodlivosti SSR požiadal podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 36/1964 Zb. v znení neskorších predpisov Najvyšší súd SSR o zaujatie stanoviska k správnemu výkladu ustanovenia § 180 ods. 1 Tr. zák. o trestnom čine všeobecného ohrozenia, pokiaľ ide o alternatívy zvýšenia všeobecného nebezpečenstva alebo sťaženia jeho ovrátenia alebo zmiernenia. Poukázal na to, že sa v súdnej praxi vyskytol právny názor, podľa ktorého môže k naplneniu znakov uvedeného trestného činu dôjsť len vtedy, keď
Právna veta: K výkladu skutkovej podstaty.

Úryvok z textu:
Trestné kolégium Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky zaujalo dňa 27. júna 1986 podľa § 28 ods. 2 zák. č. 36/1964 Zb. o organizácii súdov a o voľbách sudcov v znení vyhl. č. 19/1970 Zb. a podľa čl. 13 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky č. Plsf 1/73 a čl. 8 ods. 2 smernice pléna Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky o výkone súdneho dozoru č. Plsf 2/78 k správnemu výkladu ustanovení § 124 a 148 Tr
Meritum Delegácia
R 8/1980
Právna veta: a musíUstanovenie § 25 ods. 1 Tr. por. umožňuje, aby najbližší spoločne nadriadený súd z dôležitých dôvodov odňal trestnú vec príslušnému súdu adruhu a stupňa. Podľa tohto ustanovenia možno teda zmeniť len miestnu príslušnosť súdu a nie aj príslušnosť vecnú. Odňatie a prikázanie trestnej veci sa môže uskutočniť v ktoromkoľvek štádiu konania pred súdom, teda aj v odvolacom konaní. Uvedené rozhodnutie zakladá miestnu príslušnosť súdu, ktorému bola trestná vec prikázaná na vykonanie konania, až do jej právoplatného skončenia.

Úryvok z textu:
Predseda trestného kolégia Najvyššieho súdu SSR vzhľadom na potrebu zjednotenia súdnej praxe navrhol podľa § 21c cds. 2 zákona č. 36/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, aby trestné kolégium Najvyššieho súdu SSR zaujalo stanovisko k správnemu výkladu ustanovenia § 25 ods. 1 Tr. por. v otázke, či rozhodnutie najbližšie spoločne nadriadeného súdu urobené podľa § 25 ods. 1 Tr. por. v štádiu odvolacieho konania určuje miestnu príslušnosť odvolacieho súdu, ktorému bola vec na prejednanie a rozhodnu
Právna veta: Základnou podmienkou pokračovania v trestnom čine je, že páchateľ čiastkovými útokmi uskutočňuje ten istý trestný čin. Nemôže byť preto súčasťou pokračovania v trestnom čine spáchanom formou páchateľstva útok, ktorým páchateľ napĺňa znaky účastenstva.

Úryvok z textu:
Najvyšší súd SSR rozhodol v spore o príslušnosť medzi Obvodným súdom Bratislava 3 a Mestským súdom v Bratislave, že príslušným súdom na vykonanie konania v trestnej veci proti obvinenému J. K. a spol., pre trestný čin podľa § 132 Tr. zák. a iné, je Obvodný súd Bratislava 3. Z odôvodnenia: Obvodný prokurátor pre Bratislavu III. podal 1. augusta 1988 na Obvodnom súde Bratislava 3 obžalobu na obvineného J. K. pre pokračovací trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 1
Kľúčové slová: povinnosť svedčiťdiplomatická imunita
R 3/1990
Právna veta: Z platnej zákonnej úpravy vyplýva, že výnimku z povinnosti svedčiť v trestnom konaní, ktorá je podmienená osobným postavením toho, kto prichádza do úvahy ako svedok, ustanovuje len § 10 ods. 1 Tr. por. (diplomatická imunita a výsady). Zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvoditť, že z povinností uvedených v § 97 Tr. por. sú vyňaté osoby, ktoré v predošlých štádiách trestného stíhania pôsobili ako orgány činné v trestnom konaní. Tieto orgány nemajú povinnosť’ vypovedať ako svedok v súdnom konaní o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie iba vtedy, keď je v konkrétnom prípade daná niek ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
Minister spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky požiadal podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 36/1964 Zb. v znení neskorších predpisov Najvyšší sud SSR o zaujatie stanoviska k správnemu výkladu ustanovení zákona v otázke, či je v konaní pred súdom prípustný výsluch príslušníkov ZNB, ktorí vo veci pôsobili ako orgány prípravného konania, ako svedkov na postup pri výsluchu obvineného a v akom rozsahu, prípadne či takýto výsluch nie je prípustný vzhľadom na štátom uloženú povinnosť mlča
Meritum Garáže
R 4/1979
Právna veta: Ak úmyslom občanov pri výstavbe tzv. skupinových garáží je zbudovať a madobúdnuť samostatnú garáž do individuálneho osobného vlastníctva, treba vlastnícke vzťahy k týmto garážam, pokiaľ o nich nebolo dohodnuté inak, posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb.) o osobnom vlastníctve jednoho vlastníka a nie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o osobnom spoluvlastníctve.

Úryvok z textu:
V súdnej praxi a najmä v notárskej praxi treba v niektorých prípadoch posudzovať vlastnícke vzťahy k tzv. skupinovým garážam, a to predovšetkým v súvislosti s otázkou, či prevod jednej garáže (boxu) je podmienený súhlasom ostatných vlastníkov skupinových garáží podľa ustanovenia § 140 O. z. V podstate nie sú pochybnosti, pokiaľ ide o otázky vlastníckych vzťahov a zmluvného prevodu takých garáží, ktoré vystavali viacerí stavebníci v rámci účelového dočasného združenia občanov, založeného zmlu
MENU