Nájdené rozsudky pre výraz: časová pôsobnosť

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 49

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

85 dokumentov
193 dokumentov
102 dokumentov
6 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Právna veta: Trestný zákon č. 300/2005 Z. z., účinný od 1. januára 2006, v § 2 ods. 1 upravuje, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší... Trestný zákon účinný do 31. decembra 2005 ukladá za spáchaný trestný čin trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby, ktorá je nižšia (5 rokov), než dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanoveného za ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 15/2018-10 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. januára 2018 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátska kancelária, Jarmočná 2264/3, Šaľa, vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudsk
Kľúčové slová: spätná časová pôsobnosťpreukazovanie prevodu majetkuprávo vlastniť majetok
Zbierka ÚS 6/2008
Právna veta: Ústavný súd konštatuje, že zákon o preukazovaní pôvodu majetku je zákon so spätnou časovou pôsobnosťou (retroaktívny zákon), ktorý by sa mohol stať svojvoľným nástrojom v rukách orgánov verejnej moci, ktoré sú adresátmi a nositeľmi právomocí vyplývajúcich z tohto zákona. Tento záver pritom platí nielen pre schválenú podobu tohto zákona, t. j. podobu, v ktorej nie je vymedzené časové obdobie, v rámci ktorého sú fyzické a právnické osoby povinné preukazovať, že svoj majetok nadobudli z legálnych príjmov, ale platil by aj pre prípad, ak by zákon vymedzil spätne určité konkrétne obdobie, na ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
SLOVENSKÁ REPUBLIKA NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky PL. ÚS 29/05-161 Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 3. septembra 2008 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o návrhu skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republi
Právna veta: Ústavný súd Slovenskej republiky chráni ústavnosť spôsobom, ktorý upravuje Ústava Slovenskej republiky a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Tento zákon nadobudol účinnosť 15. februára 1993. Neobsahuje ustanovenie o spätnej účinnosti, preto ústavný súd nemá oprávnenie konať a rozhodovať podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky o porušení práv fyzickej osoby, ku ktorému došlo pred 15. februárom 1993.

Úryvok z textu:
I. ÚS 49/93 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverej- nom zasadnutí 26. apríla 1994 po predbežnom prerokovaní podnetu , bytom vo veci zrušenia uznesenia Okresného súdu v Nitre č.k. Nt 151/84 pre po- rušenie ústavných práv, vo veci protizákonného postupu osôb činných v trestnom konaní, ako aj vo veci nároku na náhradu škody z titulu súdnej a mimosúdnej rehabilitácie takto r o z h o d o l : Podnet sa o d m i e t a pre
Právna veta: Treba osobitne zdôrazniť, že v čase spáchania skutku, za ktorý bol sťažovateľ odsúdený, ako aj v čase, keď nastúpil do výkonu trestu, platný zákon žiadne obmedzenie týkajúce sa možnosti zmeniť spôsob výkonu doživotného trestu odňatia slobody neobsahoval. Bolo to tak do 17. decembra 1993, pretože od uvedeného dňa na základe nového ustanovenia § 9b ods. 1 starého zákona o výkone trestu už nebolo možné zmeniť spôsob výkonu trestu u odsúdeného, ktorému bol uložený výnimočný trest odňatia slobody. Z pohľadu ústavného súdu sa javí ako podstatné, ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 209/2015­15 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť  ,  ,  , vo veci namietaného porušenia čl. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 1, čl. 3, čl. 5, čl. 6 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných 
Kľúčové slová: konanie pred ústavným súdomzastupovanie v konanísplnomocnenie na zastupovanie
Zbierka ÚS 65/2018
Právna veta: Ústavný súd vzhľadom na dikciu § 20 zákona o ústavnom súde konštatuje, že hoci sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu s návrhom doručil aj splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, predmetné splnomocnenie bolo udelené na podanie ústavnej sťažnosti proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 6 ECdo 26/2017 z 29. novembra 2017. 23. Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje za potrebné zdôrazniť, že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu presne vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uveden ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 185/2018-15 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2018 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátskou kanceláriou AK MS s. r. o., Galandova 3, Bratislava, za ktorú koná advokát JUDr. Miloslav Šimkovič, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl.
Právna veta: Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy tým, že konaním sťažovateľa vzhľadom na jeho personálne a majetkové prepojenie s viacerými obchodnými spoločnosťami, ako aj jeho predchádzajúci postup pri prevode vlastníckeho práva medzi takto prepojenými obchodnými spoločnosťami môže vzniknúť škoda v dôsledku neoprávnenej dispozície sťažovateľa so spornými nehnuteľnosťami, je ústavne udržateľné a logicky vychádza z potreby zabezpečenia ochrany práv navrhovateľa, ktorý sa vo veci samej vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam domáha nahradenia prejavu vôle sťažov ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 307/2015­9 Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   1.   júla   2015 predbežne   prerokoval   sťažnosť         , zastúpeného advokátom JUDr. Alexandrom Bröstlom, Advokátska kancelária Illeš, Šimčák, Bröstl, s. r. o., Štúrova 27, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľud
Právna veta: „Zaradenie návrhu na priznanie odkladného účinku, ak to vyplýva z povahy veci, medzi podania vo veci samej, súvisí s tým, že nová právna úprava správneho súdneho konania radikálne mení doterajšiu právnu úpravu odkladu vykonateľnosti, a to i s ohľadom na zavedenie jednoinštančného konania v správnom súdnictve. Rozlišovanie podania vo veci samej a podania, ktoré nie je podaním vo veci samej, sa pritom odráža v Správnom súdnom poriadku jednak v nutnosti dodatočného doručenia podania vo veci samej, urobeného v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu v listinnej podobe ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
SLOVENSKÁ REPUBLIKA NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky III. ÚS 231/2018-34 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. septembra 2018 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra Mamojku v konaní o sťažnosti obchodnej spoločnosti , , zastúpenej advokátom , , pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Sl
Právna veta: Aplikácia zásady ochrany nadobudnutých práv všeobecnými súdmi vyplývajúcej z princípu právnej istoty prichádza do úvahy predovšetkým v tých prípadoch, v ktorých by právne úkony uzavreté v čase ich vzniku v súlade s platnou právnou úpravou mali byť legislatívnymi zmenami dotknuté takým spôsobom, ktorý môže viesť k strate ich právnej účinnosti alebo platnosti. Nepoužitie platnej a účinnej právnej normy všeobecným súdom s poukazom na zásadu ochrany nadobudnutých práv v prípade, v ktorom aplikácia tejto zásady nie je dôvodná, vedie k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
[]   SLOVENSKÁ REPUBLIKA   NÁLEZ   Ústavného súdu Slovenskej republiky     V mene Slovenskej republiky     III. ÚS 20/2011-50   Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. marca 2011 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť JUDr. J. J., správcu konkurznej podstaty úpadcu B., a. s., B., zastúpeného advokátkou JUDr. M. H., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ú
Právna veta: 1) Z obsahu príslušných ustanovení Trestného poriadku, resp. z ich logického a systematického výkladu (pozri ustanovenia § 263 Trestného poriadku), ako aj z ustálenej judikatúry, na ktorú sa odvolávajú dokonca samotní sťažovatelia (pozri odôvodnenie rozhodnutia sp. zn. R 9/1985 „Svedok musí byť poučený aj o práve odoprieť výpoveď, musí sa k tomuto poučeniu výslovne vyjadriť a ak má právo odoprieť výpoveď, musí výslovne vyhlásiť, či toto právo využíva, alebo nie. Len pri splnení týchto podmienok možno výpovede svedkov, ktorí majú právo odoprieť výpoveď, pov ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 292/2015­51 Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   1.   júla   2015 predbežne   prerokoval   sťažnosť   ,  , ,   zastúpeného   advokátom ,  ,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2, čl. 49 a čl. 50 ods. 2, 3 a 6 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. a), b), c) a d) a čl. 7 ods. 1 Dohovoru  
Právna veta: Podľa názoru krajského súdu ak uznesenie o potvrdení vyrovnania nadobudlo právoplatnosť a dlžník úplne a včas svoje povinnosti podľa neho splnil, zaniká jeho povinnosť splniť veriteľom časť záväzku, na ktorej splnenie nebol povinný podľa obsahu vyrovnania. Sťažovateľ bol povinný v dôsledku zániku daňového nedoplatku tento voči žalovanej odpísať, vydať na tento účel príslušné rozhodnutie a prestať daňový nedoplatok evidovať. Zároveň to znamená, že sťažovateľ nesmie viesť proti žalovanej žiadne daňové konanie či exekučné konanie pre vymoženie takejto pohľadávky.

Úryvok z textu:
[]   SLOVENSKÁ REPUBLIKA   NÁLEZ   Ústavného súdu Slovenskej republiky     V mene Slovenskej republiky     II. ÚS 501/2010-94   Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. apríla 2011 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Daňového úradu Košice IV, právne zastúpeného Mgr. A. J., Z., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v konaní
MENU