Nájdené rozsudky pre výraz: abolícia

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 9

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

1 dokument
1 dokument
14 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Kľúčové slová: udelenie amnestieústavné právo prezidentaopravný prostriedokoslobodzujúci rozsudok
Zbierka ÚS 59/1999
Právna veta: Právo udeľovať amnestiu a milosť patrí oddávna k tradičným prerogatívam hlavy štátu. Inštitút amnestie má od začiatkov svojho vzniku svojich zástancov, kritikov i odporcov. Motívy nesúhlasu s ním vychádzali nielen z rozsahu jej využívania, ale i jeho samotnej existencie. Podstatnou je však skutočnosť, že inštitút amnestie a milosti napriek rôznorodým modifikáciam, ktorými v histórii svojho trvania prechádzal a napokon pretrval do dnešných čias, je v rôznych podobách zachovaný vo všetkých krajinách, s ktorými je vhodné Slovenskú republiku porovnávať. Ak venujeme pozornosť iba histórii slovensk ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
[] SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 30/99 Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí 28. júna 1999 po prerokovaní návrhu skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených T. C., poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, na podanie výkladu čl. 102 ods. 1 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky podal tento  v ý k l a d čl. 102 ods. 1 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky: Právom prezidenta Slovenskej republiky up
Právna veta: Za závažnejšiu považuje ústavný súd argumentáciu v prospech nezrušiteľnosti amnestií poukazom na porušenie princípu právnej istoty. V tejto súvislosti ústavný súd považuje v prvom rade za žiaduce zaoberať sa možným porušením princípu zákazu retroaktivity. Tento zákaz sa primárne dotýka zákazu spätného pôsobenia právnych noriem. V posudzovanom prípade nejde o retroaktivitu právnych noriem v pravom zmysle slova, keďže preskúmavané uznesenie národnej rady nemá povahu právneho predpisu (a novelizácia ústavy vykonaná ústavným zákonom č. 71/2017 Z. z., ktorá ju umožnila predovšetkým prostredn ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
SLOVENSKÁ REPUBLIKA NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky PL. ÚS 7/2017-159 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2017 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza (sudca spravodajca) a Rudolfa Tkáčika v konaní podľa čl. 129a Ústavy Slovenskej republiky o pre
Právna veta: Ak výkon ústavných právomoci prezidenta Slovenskej republiky netvorí súčasť procesu uplatnenia ústavnej zásady spolupráce jednotlivých zložiek štátnej moci Slovenskej republiky, dôvody (pohnútky), ktoré ho viedli k uplatneniu jeho ústavných právomocí, netvoria predmet osobitnej ústavnej úpravy. ústava Slovenskej republiky preto pri jednotlivých ústavných právomociach prezidenta Slovenskej republiky neustanovuje ani dôvody, ktoré musí prezident Slovenskej republiky brať do úvahy pri výkone svojich konkrétnych ústavných právomocí. Jediné ustanovenie ústavy Slovenskej republiky limit ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
I. ÚS 61/96 Č. 14/96 Č. 14 1. Ak výkon ústavných právomocí prezidenta Slovenskej republiky netvorí súčasť procesu uplatnenia ústavnej zásady spolupráce jednotlivých zložiek štátnej moci Slovenskej republiky, dôvody (pohnútky), ktoré ho viedli k uplatneniu jeho ústavných právomocí, netvoria predmet osobitnej ústavnej úpravy. Ústava Slovenskej republiky preto pri jednotlivých ústavných právomociach prezidenta Slovenskej republiky neustanovuje ani dôvody, ktoré musí prezident Slovenskej
Právna veta: Prezident Slovenskej republiky ako štátny orgán môže v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a to i vo veciach podľa čl. 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo prezidenta je osobné a nie je ho možné delegovať na iné orgány štátu. Právo rozhodovať o udelení alebo neudelení milosti je výlučným oprávnením hlavy štátu. Udeľovanie milosti prezidentom je ústavou dovoleným vstupom prezidenta republiky ako orgánu moci výkonnej do moci súdnej. Prenesenie právomoci prezidenta Slove ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
[]   SLOVENSKÁ REPUBLIKA   NÁLEZ   Ústavného súdu Slovenskej republiky         V mene Slovenskej republiky       1     PL. ÚS 8/97    Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu JUDr. Milana Čiča a zo sudcov JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Anny Danielčákovej, JUDr. Ľubomíra Dobríka, JUDr. Jána Drgonca, JUDr. Jána Klučku, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr. Štefana Ogurčáka, JUDr. Richarda Rapanta a JUDr. Tibora Šafárika na verejnom zasadnutí 18. júna 1998 prerokoval návrh generálneho proku
Právna veta: žŽiadosť o milosť a konanie o nej prezidentom Slovenskej republiky nemožno považovať za riadny ani za mimoriadny opravný prostriedok v systéme trestného konania súdneho a nie je ani podmienkou na uskutočnenie konania o nej. Keďže postup prezidenta republiky v konaní o žiadosti o udelenie milosti podľa čl. 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky nemožno považovať za súčasť základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a tým ani súdneho konania, nemôže ním vôbec dôjsť k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Úryvok z textu:
[] SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 43/00   Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu 28. júna 2000 predbežne prerokoval podnet Mgr. D. K., bytom K., a JUDr. M. K., bytom K., vo veci porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenske j republiky postupom ministra spravodlivosti Slovenskej republiky a prezidenta Slovenskej republiky pri vybavovaní ich podnetu na udelenie milosti a takto rozhodol: 1. Podne
[] SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 7/99 Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu konanom 26. januára 1999 predbežne prerokoval návrh skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na podanie výkladu čl. 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky a takto  r o z h o d o l : Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na podanie výkladu čl. 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky o d m i e t a pre ne
SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 88/2021-84 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. februára 2021 v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , , , zastúpeného obchodnou spoločnosťou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. O
SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 69/99 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte dňa 15. júla 1999 predbežne prejednal podnet , zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, Bratislava, Ul. odbojárov 9/11, na začatie konania pre porušenie základného práva a slobody zaručeného čl. 12 ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 17 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky zo strany predsedu vlády Slove
MENU