Nájdené rozsudky pre výraz: Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 20

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

Najvyšší súd SR
6 dokumentov
Krajské súdy SR
6 dokumentov
Odborné články
8 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Merito veci Referendum o predčasných voľbách do NRSR
Dátum vydania rozhodnutia: XX.XX.XXXXDruh dokumentu: Nálezratingratingratingratingrating
Kľúčové slová: referendum zákonodarná mocNárodná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republikypriama demokracianesúlad s Ústavoupredčasné voľby do NRSRzmena funkčného obdobia parlamentuvoľby do NRSR
Právna oblasť: Ústavné právo

Právna veta: Sporný predmet referenda je v rozpore s princípom generality práva, pretože so silou ústavného zákona by v jednom konkrétnom prípade obchádzal ústavou zakotvené pravidlá týkajúce sa tvorby a fungovania národnej rady ako ústavodarného a zákonodarného orgánu. Zároveň by porušil aj v súčasnej ústave zakotvený spôsob deľby štátnej moci. Došlo by tým k prelomeniu ústavy, avšak bez toho, aby to bolo v záujme riadneho chodu ústavných orgánov. Pripustením konania referenda by síce došlo k úplnému naplneniu princípu zvrchovanosti ľudu ako pôvodného nositeľa štátnej moci, inak povedané k realizácii dem ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
SLOVENSKÁ REPUBLIKA NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky PL. ÚS 7/2021-150 Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa), Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina Vernarského v konaní o návrhu prezidentky Slovenskej republiky,
Súvisiace predpisy:
Merito veci Zvláštnosťou predmetnej veci je skutočnosť, že ústavný súd s rešpektom k orgánu verejnej moci chráni slobodu prejavu občianskej spoločnosti
Dátum vydania rozhodnutia: XX.XX.XXXXDruh dokumentu: Uznesenieratingratingratingratingrating
Kľúčové slová: sloboda prejavupostavenie a pôsobnosť generálneho prokurátoraúkony prokurátoraNárodná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republikyochrana diskusie v národnej radesebaobmedzenie parlamentuslobodou prejavu v parlamenteprávo na férový proces obžalovanýchzáruky trestného konania v právnom štáte
Zbierka ÚS 41/2016
Právna oblasť: Ústavné právo

Právna veta: Aplikujúc uvedené ústavné východiská na vec sťažovateľa, ústavný súd poukazuje na právomoci, ktorými disponuje národná rada vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi. Z § 24a ods. 1 zákona o prokurátoroch vyplýva, že špeciálneho prokurátora volí do funkcie národná rada na návrh generálneho prokurátora na základe výberového konania na sedemročné funkčné obdobie. Z § 24d ods. 4 (v spojení s § 24d ods. 1) zákona o prokurátoroch zároveň vyplýva, že špeciálny prokurátor môže byť pred uplynutím funkčného obdobia odvolaný z funkcie zo zákonom ustanovených dôvodov len národnou radou na návrh ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 146/2016-34 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2016 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri, s. r. o., Digital Park II, Einsteinova 25,
Súvisiace predpisy:
Merito veci Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje
Dátum vydania rozhodnutia: XX.XX.XXXXDruh dokumentu: Nálezratingratingrating
Kľúčové slová: dôvody na nevymenovanie kandidátapovinnosť zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátoraporušenie zásady rovnakého zaobchádzaniaprávomoc prezidenta menovať a odvolávať generálneho prokurátoragenerálny prokurátorNárodná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky
Zbierka ÚS 31/2014
Právna oblasť: Ústavné právo

Právna veta: Právomoc vymenúvať a odvolávať generálneho prokurátora však prezidentovi Slovenskej republiky patrí preto, že je ústavným činiteľom (hlavou štátu podža čl. 101 ods. 1 ústavy), a nie preto, že je fyzickou osobou (m. m. I. ÚS 92/97). Ústavný súd v tejto súvislosti už vyslovil autoritatívny právny názor, podľa ktorého "pri výkone svojich ústavných právomocí nemožno prezidenta republiky ako ústavného činiteľa súčasne považovať aj za fyzickú osobu." (I. ÚS 92/97). Je nepochybné, že len fyzickej osobe, ktorá v relevantnom čase vykonáva funkciu prezidenta, sú zverené (patria) prezidentské právomoci, ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
[]   SLOVENSKÁ REPUBLIKA   NÁLEZ   Ústavného súdu Slovenskej republiky     V mene Slovenskej republiky       I. ÚS 397/2014-262   Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 4. decembra 2014 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne źudmily Gajdošíkovej a sudkyne Marianny Mochnáčovej o sťažnosti doc. JUDr. Jozefa Čentéša, PhD., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Kubinom, Námestie SNP 15, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práv
Súvisiace predpisy:
Merito veci V právnom štáte nesmie súd naprávať pochybenia zákonodarcu pri formulácii právnych predpisov interpertáciou, ktorá zmení ústavne konformný, ale z pohľadu štátnej moci nevýhodný text právneho predpisu.
Dátum vydania rozhodnutia: XX.XX.XXXXDruh dokumentu: Nálezratingratingrating
Kľúčové slová: nemožnosť podať dovolanie v tej istej vecijazyková formulácia právnej normyísť na ťarchu zákonodarcuv pochybnostiach bol v prospech štátuNárodná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republikyvýlučná a bezpodmienečná nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladunemožno pridávať ďalšie podmienky zákonodarcom nevyrieknutésúčinnosť so štátnymi orgánmi a notármiústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma
Právna oblasť: Trestné právo

Právna veta: V prerokúvanom prípade pod hypotézu v § 372 ods. 2 Trestného poriadku „ten, koho dovolanie bolo zamietnuté“ nemožno na základe gramatického výkladu subsumovať situáciu, keď dovolanie bolo odmietnuté podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku. Najvyšší súd však argumentuje, že dispozíciu právnej normy v § 372 ods. 2 Trestného poriadku vyjadrenú slovami „nemôže v tej istej veci podať ďalšie dovolanie“ je potrebné aplikovať aj na prípady, keď „dovolanie bolo odmietnuté podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku“. V tejto súvislosti poukazuje na účel § 372 ods. ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
SLOVENSKÁ REPUBLIKA NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky II. ÚS 792/2014­37 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne  Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa   (sudca   spravodajca)   prerokoval   prijatú   sťažnosť   , , zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Koczánom, Ľ. Štúra 33, Levice, vo   veci   namietaného   porušenia   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   r
Súvisiace predpisy:
Merito veci Zákonodarný zbor a trojdelenie štátnej moci s osobitným zreteľom na výkon súdnej moci
Dátum vydania rozhodnutia: XX.XX.XXXXDruh dokumentu: Nálezratingratingratingrating
Kľúčové slová: Právomoc všeobecného súduneplatnosť právneho úkonuústavodarný a zákonodarný orgánvýkon štátnej mocikonanie o súlade právnych predpisov
Zbierka ÚS 6/1995
Právna oblasť: Ústavné právo

Právna veta: 1. V právnom štáte kompetencie, práva a povinnosti a zákonom upravené postupy orgánov štátu vytvárajú nevyhnutný predpoklad pre ústavnú rovnováhu. Jej súčasťou je i systém deľby moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc, ktoré sú v parlamentnej demokracii autonómne a vzájomne prepojené len väzbami ústavnej kontroly a spolupráce. Z princípu ústavnej rovnováhy vyplýva, že ani zákonodarca nemôže voľne disponovať s jednotlivými zložkami moci v štáte. Aj zákonodarný orgán je viazaný ústavou a jej princípmi, ktorých zmenu ústava nepripúšťa, lebo majú konštitutívny význam pre demokratickú povah ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
PL.ÚS 16/95 Č. 6/95 Č. 6 1. V právnom štáte kompetencie, práva a povinnosti a zákonom upravené postupy orgánov štátu vytvárajú nevyhnutný predpoklad pre ústavnú rovnováhu. Jej súčasťou je i systém deľby moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc, ktoré sú v parlamentnej demokracii autonómne a vzájomne prepojené len väzbami ústavnej kontroly a spolupráce. Z princípu ústavnej rovnováhy vyplýva, že ani zákonodarca nemôže voľne disponovať s jednotlivými zložkami moci v štáte. Aj zákonodarn
Súvisiace predpisy:
Merito veci Právo rovnakého zákonného obsahu vlastníckeho práva pre všetkých vlastníkov, týkajúce sa privatizácii strategicky dôležirých štátnych podnikov a akciových spoločnosti
Dátum vydania rozhodnutia: XX.XX.XXXXDruh dokumentu: Nálezratingratingrating
Kľúčové slová: rovnosť vlastníckych právROZHODNUTIA O PRIVATIZÁCII A PRIVATIZAČNÉ PROJEKTYakciaprávo vlastniť majetok
Zbierka ÚS 4/1996
Právna oblasť: Ústavné právo

Právna veta: Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 ods. 1 neustanovuje absolútne rovnaký obsah vlastníckeho práva všetkých vlastníkov ku všetkým veciam, ktoré môžu byť predmetom vlastníctva. Určuje však rovnaký zákonný obsah vlastníckeho práva všetkých vlastníkov. Z uvedeného vyplýva, že vlastníci druhovo rovnakej veci musia mať rovnaký zákonom stanovený obsah svojho vlastnÌckeho práva. Každý má právo vlastniť majetok, ktorý ústavou Slovenskej republiky, alebo zákonom Slovenskej republiky nie je z jeho vlastníctva vylúčený. ústava Slovenskej republiky neumožňuje, aby k vyvlastneniu alebo nútenému obmedze ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
PL. ÚS 38/95 Č. 4/96 Č. 4 1. Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 ods. 1 neustanovuje absolútne rovnaký obsah vlastníckeho práva všetkých vlastníkov ku všetkým veciam, ktoré môžu byť predmetom vlastníctva. Určuje však rovnaký zákonný obsah vlastníckeho práva všetkých vlastníkov. Z uvedeného vyplýva, že vlastníci druhovo rovnakej veci musia mať rovnaký zákonom stanovený obsah svojho vlastníckeho práva. 2. Každý má právo vlastniť majetok, ktorý Ústavou Slovenskej republiky, alebo záko
Súvisiace predpisy:
Merito veci Vznik sporu o výklad ústavných zákonov
Dátum vydania rozhodnutia: XX.XX.XXXXDruh dokumentu: Uznesenieratingratingrating
Kľúčové slová: výklad Ústavy SR Ústavným súdom referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republikyzabezpečenie vyhláseného referendavláda SR
Zbierka ÚS 25/1997
Právna oblasť: Ústavné právo

Právna veta: Vecným predpokladom v konaní podľa čl. 128 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je faktický vznik sporu. Právne účinky podľa čl. 128 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa však nespájajú s akýmkoľvek sporom o výklad Ústavy Slovenskej republiky, ale len s ústavne relevantným sporom. Vláda Slovenskej republiky nemá Ústavou Slovenskej republiky ani iným zákonom ustanovené povinnosti na zabezpečenie vyhláseného referenda. Z toho plynie, že nemá ústavnú právomoc vzťahujúcu sa k čl. 93 ods. 2 a čl. 95 Ústavy Slovenskej republiky. Preto vláda Slovenskej republiky nie je vecne legitimovaným subjekt ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 30/97 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 1997 predbežne prerokoval návrh vlády Slovenskej republiky na začatie konania na podanie výkladu čl. 93 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a takto r o z h o d o l : Návrh vlády Slovenskej republiky sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e : I. Ústavný súd Slovenskej republiky dostal 24. apríla 1997 návrh vlády Slovenskej republiky na p
Súvisiace predpisy:
Merito veci Ak by právnická osoba stratila možnosť poskytovať lekárenskú starostlivosť na základe zmeny právnej úpravy vo verejných lekárňach a v pobočkách verejných lekární, znamenalo by to aj obmedzenie jej vlastníckeho práva nad nevyhnutnú mieru a v rozpore s verejným záujmom
Dátum vydania rozhodnutia: XX.XX.XXXXDruh dokumentu: Nálezratingratingratingratingrating
Kľúčové slová: právo vlastniť majetokvyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho právapovolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejných lekárňachvlastník lekárnemožnosť poskytovať lekárenskú starostlivosť
Zbierka ÚS 2/1999
Právna oblasť: Ústavné právo

Právna veta: V ústavnom práve nie je obvyklá úprava, v ktorej sa ústavné práva a slobody zaručujú aj právnickým osobám. Ústava Slovenskej republiky tiež neobsahuje všeobecné ustanovenia o primeranom zaručení základných práv a slobôd právnickým osobám. Ústava výslovne upravuje niektoré základné práva a slobody aj, či dokonca len právnickým osobám v čl. 20 ods. 2, čl. 24 ods. 3 a čl. 29 ods. 4. Popri základných právach, ktoré zaručuje ústava, majú osoby aj ďalšie práva ustanovené zákonom, ktoré sa nechránia rovnakou intenzitou ako základné práva a slobody. Právnickým osobám však nemôžu patriť tie zá ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
[] SLOVENSKÁ REPUBLIKA NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky PL. ÚS 37/99         Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne na verejnom zasadnutí 25. mája 1999  prerokoval návrh skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,  zastúpenej poslancom JUDr. L. O., CSc., vo veci súladu ustanovenia § 35 ods. 1  v spojení s ustanovením § 36 ods. 2 písm. p) a  s ustanovením § 70 ods. 1 zákona č.  140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene záko
Súvisiace predpisy:
Merito veci Referendum a zmena Ústavy Slovenskej republiky
Dátum vydania rozhodnutia: XX.XX.XXXXDruh dokumentu: Uznesenieratingratingratingratingrating
Kľúčové slová: referendum výsledky hlasovaniavyhlásenie referendareferendum vyhlasuje prezident Slovenskej republikynormotvorná právomoc orgánov štátnej správy
Zbierka ÚS 26/1997
Právna oblasť: Ústavné právo

Právna veta: Piata hlava Ústavy Slovenskej republiky sa člení na dva rovnocenné oddiely ustanovujúce zákonodarnú moc v Slovenskej republike. V prvom oddiele jej piatej hlavy sa upravujú podmienky zmeny ústavy normotvornou činnosťou štátnych orgánov. Ustanovením článku 72 sa právomoc zmeniť ústavu priznáva Národnej rade Slovenskej republiky. Zároveň sa ním zaručuje, e nijaký iný štátny orgán nemôže zmeniť Ústavu Slovenskej republiky. Druhý oddiel piatej hlavy Ústavy Slovenskej republiky má pomenovanie Referendum. Referendum je ústavnoprávny inštitút, ktorého účelom je zabezpečiť občanom štátu, aby bezpros ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 31/97 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte po prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. mája 1997 podal tento v ý k l a d čl. 72 a čl. 93 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: 1. Zákonodarná moc v Slovenskej republike je upravená dvojakým spôsobom. Táto moc patrí nielen Národnej rade Slovenskej republiky, ale aj priamo občanom. Ústava Slovenskej republik
Súvisiace predpisy:
Merito veci Slobodná súťaž politických síl a obmedzenie pasívneho volebného práva. Volebná kaucia a reálnosť nádeje na zisk poslaneckých mandátov. K výške volebnej kaucie. Výkon trestu odňatia slobody ako ústavne akceptovateľná prekážka pasívneho volebného práva. Výkon trestu odňatia slobody ako prekážka aktívneho volebného práva.
Dátum vydania rozhodnutia: XX.XX.XXXXDruh dokumentu: Uznesenieratingratingratingratingrating
Kľúčové slová: volebné právoprekážkou vo výkone práva voliťkandidátna listinaobmedzenie základných práv a slobôdslobodná súťaž politických síl v demokratickej spoločnostipasívne volebné právovýkon trestu odňatia slobodyvolebná kauciakandidujúca politická strana
Právna oblasť: Ústavné právo

Právna veta: Ústavná požiadavka zabezpečenia slobodnej súťaže politických síl predstavuje kľúčové východisko pre zákonnú úpravu všetkých politických práv a slobôd. Túto požiadavku ale nemožno chápať absolútne, a preto zákonodarca môže ustanoviť aj určité obmedzenia pasívneho volebného práva, ktoré sú ale ústavne akceptovateľné len za predpokladu, že nezasahujú do jeho podstaty, rešpektujú jeho zmysel a sledujú legitímny cieľ (ciele). Za legitímny a ústavne konformný cieľ, ktorý sú ustanovenia volebných zákonov o volebných kauciách spôsobilé plniť (a aj reálne plnia), treba považovať aj vytvorenie takého ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
PL. ÚS 6/2008 1/2009 SLOBODNÁ SÚŤAŽ POLITICKÝCH SÍL A OBMEDZENIE PASÍVNEHO VOLEBNÉHO PRÁVA VOLEBNÁ KAUCIA A REÁLNOSŤ NÁDEJE NA ZISK POSLANECKÝCH MANDÁTOV K VÝŠKE VOLEBNEJ KAUCIE VÝKON TRESTU ODŇATIA SLOBODY AKO ÚSTAVNE AKCEPTOVATEĽNÁ PREKÁŽKA PASÍVNEHO VOLEBNÉHO PRÁVA VÝKON TRESTU ODŇATIA SLOBODY AKO PREKÁŽKA AKTÍVNEHO VOLEBNÉHO PRÁVA Ústavná požiadavka zabezpečenia slobodnej súťaže politických síl predstavuje kľúčové východisko pre zákonnú úpravu všetkých politických práv a
Súvisiace predpisy:
12
MENU
Videonávod k používaniu systému