Nájdené rozsudky pre výraz: nesúlad s Ústavou

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 2354

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

1493 dokumentov
3869 dokumentov
18 dokumentov
180 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Právna oblasť: Ústavné právo

Právna veta: Ústavný súd teda v rámci konania o súlade právnych predpisov nemôže sám rozhodnúť o zrušení napadnutého právneho predpisu. Môže „len“ vysloviť (konštatovať) existenciu nesúladu napadnutého právneho predpisu s ústavou, resp. s iným právnym predpisom vyššej právnej sily. Publikovaním nálezu o nesúlade napadnutého právneho predpisu s ústavou, resp. s iným právnym predpisom vyššej právnej sily v Zbierke zákonov Slovenskej republiky nedochádza priamo k zrušeniu tohto právneho predpisu, ale len k strate jeho účinnosti, a až po márnom uplynutí šesťmesačnej lehoty na uvedenie takéhoto právneho predpis ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
[]     SLOVENSKÁ REPUBLIKA   UZNESENIE   Ústavného súdu Slovenskej republiky     PL. ÚS 3/2014-24   Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. februára 2014 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval návrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm.
Právna oblasť: Ústavné právo

Právna veta: Sporný predmet referenda je v rozpore s princípom generality práva, pretože so silou ústavného zákona by v jednom konkrétnom prípade obchádzal ústavou zakotvené pravidlá týkajúce sa tvorby a fungovania národnej rady ako ústavodarného a zákonodarného orgánu. Zároveň by porušil aj v súčasnej ústave zakotvený spôsob deľby štátnej moci. Došlo by tým k prelomeniu ústavy, avšak bez toho, aby to bolo v záujme riadneho chodu ústavných orgánov. Pripustením konania referenda by síce došlo k úplnému naplneniu princípu zvrchovanosti ľudu ako pôvodného nositeľa štátnej moci, inak povedané k realizácii dem ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
SLOVENSKÁ REPUBLIKA NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky PL. ÚS 7/2021-150 Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa), Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina Vernarského v konaní o návrhu prezidentky Slovenskej republiky,
Právna oblasť: Občianske právo

Právna veta: Pri výklade a uplatňovaní zákonov (rovnako ústavných zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov) treba postupovať tak, aby boli v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). Preto nie je možné ani Zákon o súdnych poplatkoch ( zákon č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov ) uplatňovať tak, aby došlo k porušeniu ústavnoprocesného princípu právnej ochrany pred súdmi, kde platí rovnosť všetkých účastníkov, len z dôvodu legislatívnej nejasnosti textu, ktorú možno odstrániť výkladom v zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy.

Úryvok z textu:
I.ÚS 18/95 Č. 40/95 Č. 40 Pri výklade a uplatňovaní zákonov (rovnako ústavných zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov) treba postupovať tak, aby boli v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). Preto nie je možné ani Zákon o súdnych poplatkoch ( zákon č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov ) uplatňovať tak, aby došlo k porušeniu ústavnoprocesného princípu právnej ochrany pred súdmi, kde platí rovnosť všetkých účastníkov, len z dôvodu legislatívnej nejasnosti
Právna oblasť: Občianske právo

Právna veta: Vychádzajúc zo záväznosti ústavy pre všeobecné súdy ako ochrancov základných práv platí, že v sporoch o ochranu osobnosti musí byť zohľadnená aj sloboda prejavu, ak sú na to splnené podmienky. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti teda nemožno aplikovať izolovane, ale je nutné ich vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Pri strete práva na ochranu osobnosti so slobodou prejavu je nutné v zásade skúmať KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO hovorí, pričom na základe odpovedí na dané otázky možno pomocou testu proporcionality určiť, ktorá sloboda má byť uprednostnená. Z úst ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
[]   SLOVENSKÁ REPUBLIKA   NÁLEZ   Ústavného súdu Slovenskej republiky     V mene Slovenskej republiky     II. ÚS 152/08-52   Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2009 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť S., s. r. o., právne zastúpenej advokátom JUDr. R. A., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na slobodu prejavu, slobodné prijímanie, vyhľadávanie a rozširovanie infor
Právna oblasť: Ústavné právo

Právna veta: V situácii, keď právnu normu možno vysvetľovať dvoma spôsobmi, pričom jeden výklad je v súlade s ústavou a medzinárodnými dohovormi podľa čl. 11 ústavy a druhý výklad je s nimi v nesúlade, nejestvuje ústavný dôvod na zrušenie takej právnej normy. Všetky štátne orgány majú vtedy ústavou určenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s ústavou.

Úryvok z textu:
[]   SLOVENSKÁ REPUBLIKA   NÁLEZ   Ústavného súdu Slovenskej republiky     V mene Slovenskej republiky     PL. ÚS 15/98    Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu JUDr. Milana Čiča a sudcov JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Anny Danielčákovej, JUDr. Ľubomíra Dobríka, JUDr. Jána Drgonca, JUDr. Jána Klučku, JUDr. Štefana Ogurčáka, JUDr. Richarda Rapanta a JUDr. Tibora Šafárika na neverejnom zasadnutí 11. marca 1999 prerokoval návrh skupiny 35 poslancov Národnej rady Slovenskej repu
Právna oblasť: Ústavné právo

Právna veta: Ak zákonodarný orgán nepostupuje v súlade s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, porušuje princíp právnosti štátu ustanovený čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky. To zákonné ustanovenie, ktoré nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, nemožno jej čl. 152 ods. 4 vykladať tak, aby bolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Uložením pokuty nižšej ako 2 000 Sk, prepadnutím veci, hodnota ktorej nepresahuje 2 000 Sk, ani uplatnením ďašlích sankcií podľa § 83 ods. 1 zákona o priestupkoch sa neporušia práva zaručené čl. 19 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Orgán ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
[]   SLOVENSKÁ REPUBLIKA   NÁLEZ   Ústavného súdu Slovenskej republiky         V mene Slovenskej republiky             PL. ÚS 12/97    Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu JUDr. Milana Čiča a sudcov JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Ľubomíra Dobríka, JUDr. Jána Drgonca, JUDr. Jána Klučku, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr. Richarda Rapanta a JUDr. Tibora Šafárika na verejnom zasadnutí 22. septembra 1998 prerokoval návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania
Právna oblasť: Ústavné právo

Právna veta: Podľa čl. 129 ods. 6 ústavy rozhoduje ústavný súd o tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom. Podľa § 189 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania podľa čl. 129 ods. 6 ústavy o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a ďalších na neho nadväzujúcich rozhodnutí s ústavou alebo úst ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 270/2021-59 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava Duditša a Miroslava Duriša v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX zastúpeného XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX
Právna oblasť: Ústavné právo

Právna veta: Podľa čl. 95 ods. 2 prvej vety ústavy prezident Slovenskej republiky môže pred vyhlásením referenda podať na ústavný súd návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Podľa čl. 125b ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o tom, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods. 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Podľa čl. 12 ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
[]     SLOVENSKÁ REPUBLIKA   UZNESENIE   Ústavného súdu Slovenskej republiky     PL. ÚS 24/2014-22   Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 24. septembra 2014 predbežne prerokoval návrh prezidenta Slovenskej republiky na rozhodnutie podža čl. 95 ods. 2 a čl. 125b ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky o súlade predmetu referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov, a žiadosti petičného výboru zastúpeného JUDr. Mgr. Antonom Chromíkom, PhD., Chorvátska 199, Šenkvic
Právna oblasť: Ústavné právo

Právna veta: Ústavná sťažnosť je procesným prostriedkom zabezpečenia dostupnosti základného práva zaručeného poslednou vetou čl. 46 ods. 2 ústavy. Článkom 127 sa vytvára podiel ústavného súdu na tej časti právomoci všeobecných súdov, ktorou orgány všeobecného súdnictva vykonávajú správne súdnictvo. Pretože všeobecné súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, čl. 127 ústavy sa zakladá subsidiárna právomoc ústavného súdu konať o zákonnosti tých rozhodnutí orgánov štátnej správy a územnej samosprávy, ktoré nepodliehajú preskúmaniu všeobecným súdom. Ústava neu ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
II. ÚS 48/97 Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí dňa 7. januára 1998, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Júliusa Černáka, sudcov JUDr. Ľubomíra Dobríka a JUDr. Jána Drgonca, vo veci podnetu , bytom zastúpeného JUDr. Mariánom Pállom, advokátom, o porušení práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok, zaručeného čl. 30 ods. 4 v spojitosti s čl. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky takto r o z h o d o l : 1. Národná rada Slovenskej
Právna oblasť: Ústavné právo

Právna veta: 1. Ústava Slovenskej republiky upravuje výkon ústavných právomocí jednotlivých ústavných činiteľov a pokiaľ neustanovuje inak, určuje povinnosť ich osobného výkonu. 2. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý zveruje výkon iných než ústavných právomocí inej osobe ako ústavnému činiteľovi, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Uskutočňovanie zákonných právomocí ústavného činiteľa je zastupiteľné a ústava nevyžaduje a ani neupravuje povinnosť ich osobného výkonu ústavným činiteľom. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL.ÚS 22/95 z 26. septembra 1995)

Úryvok z textu:
PL.ÚS 22/95 Č. 17/95 Č. 17 1. Ústava Slovenskej republiky upravuje výkon ústavných právomocí jednotlivých ústavných činiteľov a pokiaľ neustanovuje inak, určuje povinnosť ich osobného výkonu. 2. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý zveruje výkon iných než ústavných právomocí inej osobe ako ústavnému činiteľovi, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Uskutočňovanie zákonných právomocí ústavného činiteľa je zastupiteľné a ústava nevyžaduje a ani neupravuje povinnosť ich
MENU