Nájdené rozsudky pre výraz: ochrana ústavnosti

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 15319

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

192 dokumentov
75 dokumentov
66 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Právna veta: Ak ústava Slovenskej republiky zveruje ochranu základných práv a slobôd občanov Slovenskej republiky všeobecným súdom Slovenskej republiky, ústavný súd Slovenskej republiky nemôže o týchto právach a slobodách sám konať a rozhodovať ústavný súd Slovenskej republiky nie je v žiadnom prípade oprávnený uskutočňovať konanie, ktoré je zákonom zverené do právomoci všeobecných súdov(konanie podľa Trestného poriadku).

Úryvok z textu:
[] SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 36/96 Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu konanom 27. júna 1996 predbežne prerokoval podnet M. H., t. č. Ústav na výkon väzby, Banská Bystrica, vo veci porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky uzneseniami Okresného a Krajského súdu v Banskej Bystrici a takto r o z h o d o l : Podnet M. H. na začatie konania o d m i e t a z dôvodu svojej n
Kľúčové slová: Ochrana ústavnostičl. 130 ods. 3
Zbierka ÚS 1/2000
56/2000
Právna veta: Fyzická osoba musí na svoju ochranu využiť predovšetkým právne prostriedky, ktoré jej priznáva procesný predpis, na základe ktorého sa konanie pred všeobecným súdom uskutočňuje.

Úryvok z textu:
[] SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 36/00 Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2000 predbežne prerokoval podnet J. V., bytom U., ktorým žiada, aby Ústavný súd Slovenskej republiky prerokoval “sťažnosť o hrubom porušení základných ľudských práv” postupom Okresného súdu v M. v konaní vedenom pod č. 4 C 140/97 a aby zaviazal Slovenskú republiku uhradiť mu škodu, a takto rozhodol: Podnet J. V. na začatie konani
Právna veta: Ústavný súd vo veci sp. zn. III. ÚS 64/04 okrem iného vyslovil: „Trestné konanie je totiž od svojho začiatku až po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v tomto konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu. (...) Závisí samozrejme od konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu a práv, ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
[]   SLOVENSKÁ REPUBLIKA   UZNESENIE   Ústavného súdu Slovenskej republiky       IV. ÚS 38/06-8   Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. februára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť J. D. a A. D., obaja bytom J., zastúpených advokátkou JUDr. Ľ. R., K., pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a zákla
Právna veta: Právo na vydanie osvedčenia účastníka národného odboja nie je podľa ústavy Slovenskej republiky základným ľudským právom, ktorého porušeniu je ústavný súd Slovenskej republiky povinný poskytnúť ochranu.

Úryvok z textu:
[] SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 10/96 Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v senáte na neverejnom zasadnutí konanom 31. januára 1996 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť V. G., Veľký Krtíš, vo veci porušenia jeho práva na vydanie osvedčenia účastníka národného odboja za oslobodenie konaním Ministerstva obrany Slovenskej republiky, a takto r o z h o d o l : Ústavnú sťažnosť V. G. na začatie konania o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť. O d
Právna veta: Záujem na ochrane ústavnosti v zmysle čl. 124 ústavy Slovenskej republiky je natoľko závažný, že v konaní pred ústavným súdom Slovenskej republiky navrhovateľ nemá neobmedzené právo disponovať svojím návrhom. Takéto obmedzenie je odôvodnené vo veci návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorého povinnosť chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu vyplývajú aj z čl. 149 ústavy Slovenskej republiky.

Úryvok z textu:
[]   SLOVENSKÁ REPUBLIKA   UZNESENIE   Ústavného súdu Slovenskej republiky     II. ÚS 38/96   Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 1996 o späťvzatí návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania o súlade všeobecne záväzného nariadenia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava Devínska Nová Ves s Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a zákonmi takto   r o z h o d o l :   Späťvzatie návrhu generálneho
Kľúčové slová: čl. 2 ods. 2 ústavy SROchrana ústavnosti právo na spravodlivý proces
Zbierka ÚS 1/2000
53/2000
Právna veta: Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a nie do právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky. Zo subsidiárnej štruktúry systému ochrany ústavnosti vyplýva, e práve všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie práv a slobôd vyplývajúcich z Ústavy Slovenskej republiky alebo Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Len výnimočne by otázka splnenia podmienok konania pred všeob ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
[] SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 24/00 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu predbežne prerokoval podnet I., a. s., B. na začatia konania vo veci porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a vo veci porušenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2
Právna veta: Pokiaľ je občiansko-právny alebo obchodno-právny vzťah vrátane nárokov z neho vyplývajúcich (ďalej aj „právny vzťah“) upravený zákonom, princíp právnej istoty vyžaduje, aby tento zákon spĺňal základné požiadavky zákona, ktoré navzájom súvisia (prístupnosť, predvídateľnosť, platnosť a účinnosť). Právny vzťah/nárok z neho vyplývajúci (vrátane nároku na poplatok z omeškania) sa teda spravuje zákonom, ktorý je v čase jeho vzniku v zásade prístupný, predvídateľný, platný a účinný. Prístupnosť zákona ako nevyhnutnú podmienku pre to, aby mohol upravovať právny vzťah, vyjadruje aj § 2 zákona N ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
[] PLz. ÚS 1/06-13   Odlišné stanovisko sudcu Juraja Babjaka   I. Podľa § 32 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) pripájam toto odlišné stanovisko k bodu 1 výroku uznesenia pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. PLz. ÚS 1/06 z 11. októbra 2006 - o hmotnoprávnych účinkoch ex
Právna veta: Zásadu kontradiktórnosti konania nemožno chápať formalisticky, ale je potrebné dôsledne vyhodnotiť individuálne okolnosti situácie, na základe čoho možno dospieť k záveru, či v konkrétnom prípade účastníka konania bola jeho možnosť zaujať stanovisko reálne zmarená a tým jeho pozícia účastníka konania objektívne oslabená (m. m. III. ÚS 392/2018). 23. Zároveň ústavný súd pripomína, že jeho prvoradou úlohou je ochrana ústavnosti, a nie ochrana zákonnosti, čo je prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo („iura novit curia“). Je v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať zákon ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 113/2019-12 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. júna 2019 v senáte zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , , , zastúpeného advokátkou JUDr. Martou Konkoľovou, Jarmočná 79, Stará Ľubovňa, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
Právna veta: Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľovi, ktorý požiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. 20. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľov a s tým súvisiacu žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom pristúpil ústavný súd v rámci ústavného prieskumu k preskúmaniu toho, či sú kumulatívne splnené tri podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie práv ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 141/2020-6 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. apríla 2020 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , , , a maloletého , , , vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 3, čl. 6, čl. 8 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 11 T 66/2014 z 20. októbra 2016,
Právna veta: O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
[]   SLOVENSKÁ REPUBLIKA   UZNESENIE   Ústavného súdu Slovenskej republiky     II. ÚS 273/08-11   Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2008 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. K. M., M., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a na ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľ
MENU