Nájdené rozsudky pre výraz: rozhodnutie v trestnom konaní

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 145

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

64 dokumentov
123 dokumentov
7 dokumentov
11 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Právna veta: Z konštantnej judikatúry ESĽP, napr. vo veci Krumpel a Krumpelová v. Slovensko z 5. júla 2005 (sp. zn. 56195/00), vyplýva, že poškodené osoby uplatňujúce si nárok na náhradu škody v trestnom konaní majú nárok profitovať zo záruk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože takéto konanie možno považovať za rozhodujúce pre určenie ich „občianskych práv“. Je potrebné poznamenať, že ESĽP sa v danom prípade z hľadiska porušenia základných práv sťažovateľov zaoberal ich trestnou vecou, v rámci ktorej nebolo len začaté trestné stíhanie, ale došlo aj ku vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe (III. ÚS 324/05, ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
SLOVENSKÁ REPUBLIKA NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky V mene Slovenskej republiky IV. ÚS 35/2019-27 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2020 v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľov , , a , , obaja , zastúpených advokátkou JUDr. Katarínou Turanskou, Štúrovo námestie 10520/13B, Martin, vo veci namietaného porušenia základné
Právna veta: Ústavný súd už v mnohých svojich rozhodnutiach uviedol, že právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby na súde prokurátorom nie je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. II. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03). Oznamovateľ, ktorý tvrdí, že je poškodený trestným činom, nemá ústavou zaručené základné právo, aby na podklade jeho trestného oznámenia bolo určité konanie kvalifikované ako trestný čin a vznesené obvinenie konkrétnej osobe. Posúdenie, či je dôvod ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
[]   SLOVENSKÁ REPUBLIKA   UZNESENIE   Ústavného súdu Slovenskej republiky       I. ÚS 228/2013-10     Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti S., s. r. o., K., zastúpenej advokátom JUDr. M. R., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresnej prokuratúry Piešťany č. k. 1 Pn 519/12-4 z 2. októbra 2012 a opatrením
Právna veta: 1) Každé základné právo a sloboda sa ústavou priznáva len v rozsahu účelu daného práva alebo slobody (II. ÚS 81/99). Účelom práva na obhajobu je poskytnutie príležitosti brániť sa proti obvineniu zo spáchania trestného činu a tiež sa brániť proti tvrdeniam o skutočnostiach, ktoré ovplyvňujú rozhodnutia v trestnom konaní v neprospech účastníka trestného konania. Obsahu a účelu priznaného zákonného a ústavného práva musí korešpondovať možnosť jeho reálneho naplnenia a uplatnenia tými subjektmi, ktorým bolo priznané (I. ÚS 17/99).

Úryvok z textu:
[]   SLOVENSKÁ REPUBLIKA   UZNESENIE   Ústavného súdu Slovenskej republiky     I. ÚS 573/2013-13   Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Š. S., V., zastúpeného advokátom Mgr. M. P., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej rep
Právna veta: Každé základné právo a sloboda sa ústavou priznáva len v rozsahu účelu daného práva alebo slobody (II. ÚS 81/99). Účelom práva na obhajobu je poskytnutie príležitosti brániť sa proti obvineniu zo spáchania trestného činu a tiež sa brániť proti tvrdeniam o skutočnostiach, ktoré ovplyvňujú rozhodnutia v trestnom konaní v neprospech účastníka trestného konania. Obsahu a účelu priznaného zákonného a ústavného práva musí korešpondovať možnosť jeho reálneho naplnenia a uplatnenia tými subjektmi, ktorým bolo priznané (I. ÚS 17/99).

Úryvok z textu:
[]     SLOVENSKÁ REPUBLIKA   UZNESENIE   Ústavného súdu Slovenskej republiky     I. ÚS 754/2013-14   Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť L. B., toho času vo výkone trestu odňatia slobody, zastúpeného advokátom Mgr. I. C., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsu
Právna veta: Podľa názoru ústavného súdu za správne treba považovať stanovisko krajského súdu, lebo práve toto stanovisko dôsledne rešpektuje ústavnú požiadavku, aby sa väzba vždy opierala o rozhodnutie súdu. Ak takéto rozhodnutie nie je včas vydané, potom sa väzba stáva protiprávnou s následkami porušenia práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 5 ústavy a v čl. 5 ods. 1 dohovoru. Z ústavného hľadiska je neúnosné, aby sa o dôvodnosti ďalšieho trvania väzby nerozhodlo niekoľko mesiacov z dôvodu nesprávneho zloženia príslušného senátu, a to dokonca s priamymi následkami pre osobu zbavenú osobnej slo ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
[]   SLOVENSKÁ REPUBLIKA   NÁLEZ   Ústavného súdu Slovenskej republiky         V mene Slovenskej republiky            I. ÚS 217/05-56   Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. júna 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť P. K., bytom D., zastúpeného advokátom JUDr. K. K., Š., vo veci porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a v čl.
Právna veta: Ústavný súd podotýka, že subjektívne presvedčenie sťažovateľa o tom, že rozhodnutie žalovaného nebolo žiadnym výslovným zákonným ustanovením zo súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva vylúčené, nemôže obstáť proti konkrétnemu relevantnému zákonnému ustanoveniu, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí najvyšší súd. Taktiež sťažovateľ síce poukazoval na čl. 46 ods. 2 ústavy, ale opomenul uviesť, ktoré konkrétne základné práva a slobody sťažovateľa mali byť bezprostredne rozhodnutím žalovaného ovplyvnené. Keďže trest odňatia slobody bol sťažovateľovi uložený a jeho výkon bol nariadený roz ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 276/2017-15 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2017 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátskou kanceláriou Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, konajúcou konateľom a advokátom JUDr. Richardom Bauerom, ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojen
Právna veta: Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Podľa judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom obvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
[]   SLOVENSKÁ REPUBLIKA   NÁLEZ   Ústavného súdu Slovenskej republiky     V mene Slovenskej republiky     I. ÚS 183/2013-34   Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júna 2013 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka v konaní o sťažnosti PhDr. J. D., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. C., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 D
Kľúčové slová: vylúčenie orgánu z vykonávania úkonov trestného konania
Zbierka ÚS 12/2006
Právna veta: Podľa § 30 ods. 4 druhej vety Trestného poriadku úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu. Citované ustanovenie naznačuje, že aj vylúčená osoba je oprávnená, ba dokonca povinná urobiť neodkladný, resp. neopakovateľný úkon. Nie je vecou ústavného súdu interpretovať toto ustanovenie Trestného poriadku, pretože výklad zákonov prináleží v zásade všeobecným súdom. Pokiaľ sú všeobecné súdy tej mienky, že toto ustanovenie nemožno v danom prípade použiť, potom je nevyhnutné prispôsobiť rozvrh práce s ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
[]   SLOVENSKÁ REPUBLIKA   NÁLEZ   Ústavného súdu Slovenskej republiky         V mene Slovenskej republiky                 I. ÚS 204/05-44   Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. februára 2006 v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť J. B., bytom D., t. č. vo väzbe, Ž., zastúpeného advokátom JUDr. K. K., Š., vo veci porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovens
Kľúčové slová: trvanie väzbyprávo na osobnú sloboduprávo na slobodu a osobnú bezpečnosť
Zbierka ÚS 23/2006
Právna veta: Vzhľadom na daný právny stav (§ 71 až 72 Trestného poriadku) možno konštatovať, že v prípadoch, v ktorých celkové trvanie väzby ešte neprekročilo dva roky a už bola podaná na súde obžaloba, zákon výslovne nevyžaduje, aby súd konajúci vo veci samej po podaní obžaloby rozhodol o ďalšom trvaní väzby. Z toho vychádzala aj predchádzajúca súdna prax, podľa ktorej všeobecný súd v týchto prípadoch rozhodol o väzbe iba vtedy, ak bol tej mienky, že sa situácia zmenila (napr. ohľadne rozsahu dôvodov väzby, prípadne ak dospel k záveru o potrebe prepustiť obžalovaného z väzby). Osobitným prípadom je ustano ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
[]   SLOVENSKÁ REPUBLIKA   NÁLEZ   Ústavného súdu Slovenskej republiky         V mene Slovenskej republiky             III. ÚS 322/05-36   Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. mája 2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Eduarda Báránya prerokoval prijatú sťažnosť A. K., bytom Š., zastúpeného advokátom JUDr. Ing. K. K., Š., ktorou namieta porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a
MENU