Nájdené rozsudky pre výraz: ústavné právo prezidenta

Všetky rozsudky s právnou vetou nájdete priradené k dotknutým §-om a zákonom na našom portáli http://zakony.judikaty.info/. Pre zobrazenie zákona a § kliknite na hlavný zelený kľúčový výraz alebo na zelený odkaz v záhlaví textu rozsudku.

Približný počet výsledkov: 11

Nájdené rozsudky v iných zdrojoch

6 dokumentov
Zoradiť výsledky podľa: relevancie | hodnotenia | počtu citácií | väzby na zbierku | dátumu (najnovšie hore) | dátumu (najstaršie hore)
Kľúčové slová: udelenie amnestieústavné právo prezidentaopravný prostriedokoslobodzujúci rozsudok
Zbierka ÚS 59/1999
Právna veta: Právo udeľovať amnestiu a milosť patrí oddávna k tradičným prerogatívam hlavy štátu. Inštitút amnestie má od začiatkov svojho vzniku svojich zástancov, kritikov i odporcov. Motívy nesúhlasu s ním vychádzali nielen z rozsahu jej využívania, ale i jeho samotnej existencie. Podstatnou je však skutočnosť, že inštitút amnestie a milosti napriek rôznorodým modifikáciam, ktorými v histórii svojho trvania prechádzal a napokon pretrval do dnešných čias, je v rôznych podobách zachovaný vo všetkých krajinách, s ktorými je vhodné Slovenskú republiku porovnávať. Ak venujeme pozornosť iba histórii slovensk ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
[] SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 30/99 Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí 28. júna 1999 po prerokovaní návrhu skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených T. C., poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, na podanie výkladu čl. 102 ods. 1 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky podal tento  v ý k l a d čl. 102 ods. 1 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky: Právom prezidenta Slovenskej republiky up
Kľúčové slová: výklad Ústavy SR Ústavným súdom ústavné právo prezidentanávrh na začatie konania
Zbierka ÚS 13/1996
Právna veta: Náležitosťou návrhu na začatie konania o výklad ústavných zákonov je preukázanie sporu o výklad konkrétnej ústavnej normy. Nedostatok tejto náležitosti bráni prijatiu návrhu na ďalšie konanie.

Úryvok z textu:
I. ÚS 51/96 Č. 13/96 Č. 13 Náležitosťou návrhu na začatie konania o výklad ústavných zákonov je preukázanie sporu o výklad konkrétnej ústavnej normy. Nedostatok tejto náležitosti bráni prijatiu návrhu na ďalšie konanie. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 51/96 z 26. septembra 1996) Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na predbežnom prerokovaní návrhu vlády Slovenskej republiky na podanie výkladu druhej časti čl. 102 písm. b) Ústavy Slovenskej republik
Právna veta: Ak výkon ústavných právomoci prezidenta Slovenskej republiky netvorí súčasť procesu uplatnenia ústavnej zásady spolupráce jednotlivých zložiek štátnej moci Slovenskej republiky, dôvody (pohnútky), ktoré ho viedli k uplatneniu jeho ústavných právomocí, netvoria predmet osobitnej ústavnej úpravy. ústava Slovenskej republiky preto pri jednotlivých ústavných právomociach prezidenta Slovenskej republiky neustanovuje ani dôvody, ktoré musí prezident Slovenskej republiky brať do úvahy pri výkone svojich konkrétnych ústavných právomocí. Jediné ustanovenie ústavy Slovenskej republiky limit ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
I. ÚS 61/96 Č. 14/96 Č. 14 1. Ak výkon ústavných právomocí prezidenta Slovenskej republiky netvorí súčasť procesu uplatnenia ústavnej zásady spolupráce jednotlivých zložiek štátnej moci Slovenskej republiky, dôvody (pohnútky), ktoré ho viedli k uplatneniu jeho ústavných právomocí, netvoria predmet osobitnej ústavnej úpravy. Ústava Slovenskej republiky preto pri jednotlivých ústavných právomociach prezidenta Slovenskej republiky neustanovuje ani dôvody, ktoré musí prezident Slovenskej
Právna veta: Ústavný súd na spĺňanie podmienok konania prihliada kedykoľvek, a ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 31a ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. v spojitosti s § 103 a § 104 ods. 1 prvou vetou Občianskeho súdneho poriadku). Jedným z nevyhnutných predpokladov začatia konania v konkrétnej veci vôbec, konania začatého a ďalšieho (prebiehajúceho) konania je existencia a trvanie predmetu konania vo veci, t.j. o spornej veci, o ktorej má súd (a to aj ústavný) rozhodnúť. Ak predmet konania (sporu) neexistuje vôbec alebo počas konania zanikol, nemožno o veci ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
[] SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 13/98 Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí pléna 17. februára 1999 prerokoval na ďalšie konanie prijatý návrh skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (podľa listiny navrhovateľov), zastúpenej Ing. JUDr. I. Š., poslancom Národnej rady Slovenskej republiky o súlade zákona č. 79/1998 Z.z., ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z.z. o prokuratúre
Právna veta: Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje. Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vyko ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
PL. ÚS 4/2012 58/2012 K PRÁVOMOCI PREZIDENTA TÝKAJÚCEJ SA VYMENOVANIA GENERÁLNEHO PROKURÁTORA PODĽA ČL. 102 ODS. 1 PÍSM. T) A ČL. 150 ÚSTAVY SLOVENSKEJ REPUBLIKY Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť N
Právna veta: Prezident Slovenskej republiky ako štátny orgán môže v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a to i vo veciach podľa čl. 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo prezidenta je osobné a nie je ho možné delegovať na iné orgány štátu. Právo rozhodovať o udelení alebo neudelení milosti je výlučným oprávnením hlavy štátu. Udeľovanie milosti prezidentom je ústavou dovoleným vstupom prezidenta republiky ako orgánu moci výkonnej do moci súdnej. Prenesenie právomoci prezidenta Slove ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
[]   SLOVENSKÁ REPUBLIKA   NÁLEZ   Ústavného súdu Slovenskej republiky         V mene Slovenskej republiky       1     PL. ÚS 8/97    Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu JUDr. Milana Čiča a zo sudcov JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Anny Danielčákovej, JUDr. Ľubomíra Dobríka, JUDr. Jána Drgonca, JUDr. Jána Klučku, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr. Štefana Ogurčáka, JUDr. Richarda Rapanta a JUDr. Tibora Šafárika na verejnom zasadnutí 18. júna 1998 prerokoval návrh generálneho proku
Právna veta: Prezidenta Slovenskej republiky ako ústavného činiteľa nemožno pri výkone jeho ústavných právomocí súčasne považovať aj za fyzickú osobu oprávnenú na podanie podnetu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Z ústavného postavenia prezidenta Slovenskej republiky vyplýva aj jeho osobitne priznaná procesná legitimácia na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (čl. 130 ods. 1 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky). Toto oprávnenie je však jediné, ktoré ústavodarca spája s prezidentom Slovenskej republiky a s konaním pred Ústavným súdom Slovenskej republi ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
[]   SLOVENSKÁ REPUBLIKA   UZNESENIE   Ústavného súdu Slovenskej republiky     I. ÚS 29/97      Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu konanom 14. mája 1997 predbežne prerokoval podnet Michala Kováča, prezidenta Slovenskej republiky, vo veci porušenia jeho ústavného práva podľa čl. 95 Ústavy Slovenskej republiky uznesením vlády Slovenskej republiky č. 278/1997 z 22. apríla 1997 v časti B.1 a 2 a v časti C.1 a takto   r o z h o d o l :    1. Podnet Michala Kov
Právna veta: Ústava Slovenskej republiky a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z. nespájajú ani s podaniami na Ústavný súd Slovenskej republiky a ani s jeho rozhodnutiami také právne účinky, ktoré by tie orgány štátu, ktorým sú určené, oprávňovali konať nad rozsah ich zákonom ustanovených právomocí. Údajné porušenie ústavy jedným orgánom štátu nie je pre iný orgán štátu dôvodom nekonať v rozsahu zákona a zákonom ustanov ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
[]   I. ÚS 3/98              Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu konanom 22. januára 1998 predbežne prerokoval návrh prezidenta Slovenskej republiky na podanie výkladu čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 2 ods. 1 vo vzťahu k čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj výkladu čl. 95 vo vzťahu k čl. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a takto   r o z h o d o l :    1. Návrh prezidenta republiky na podanie výkladu čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
Právna veta: Ústavný súd poukazuje na to, že ústava ani iné právne predpisy Slovenskej republiky neupravujú všeobecnú rovnosť jazykov v úradnom styku. Všeobecný princíp rovnosti vyjadruje rovnosť všetkých ľudí v dôstojnosti a právach bez ohľadu na akékoľvek národnostné väčšiny, či menšiny alebo etnické skupiny žijúce na území Slovenskej republiky. Z jazykových práv medzi takéto (ľudské) práva patriace každému človeku, i príslušníkovi národnostnej menšiny a etnickej skupiny, patrí právo osvojiť si (naučiť sa) materinský, ale i štátny jazyk (čl. 34 ods. 1 a uvodzovacia veta jeho druhého odseku ústavy). Právo ... Právna veta je skrátená. Pre zobrazenie celej právnej vety sa zaregistrujte na 14 dní bezplatne alebo prihláste.

Úryvok z textu:
[]   SLOVENSKÁ REPUBLIKA   NÁLEZ   Ústavného súdu Slovenskej republiky         V mene Slovenskej republiky                             PL. ÚS 4/97       Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v pléne zloženom z predsedu JUDr. Milana Čiča a sudcov JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Jána Klučku, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr. Štefana Ogurčáka, JUDr. Richarda Rapanta a JUDr. Tibora Šafárika na verejnom zasadnutí 24. februára 1998 prerokoval návrh prezidenta Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Ivan
MENU